ಆಯುಷ್ ಸಚಿವಾಲಯ

ಭಾರತ ಸರಕಾರದ ಸಚಿವಾಲಯ

ಆಯುರ್ವೇದ, ಯೋಗ ಮತ್ತು ಪ್ರಕೃತಿಚಿಕಿತ್ಸೆ, ಯುನಾನಿ, ಸಿದ್ಧ ಮತ್ತು ಹೋಮಿಯೋಪತಿ (ಆಯುಷ್ - Ayurveda, Yoga & Naturopathy, Unani, Siddha and Homoeopathy - AYUSH ಎಂದು ಸಂಕ್ಷೇಪಿಸಲಾದ) ಅಥವಾ ಆಯುಷ್ ಸಚಿವಾಲಯವು ಭಾರತದಲ್ಲಿ ಸ್ಥಳೀಯ ಪರ್ಯಾಯ ಔಷಧ ವ್ಯವಸ್ಥೆಗಳ ಶಿಕ್ಷಣ, ಸಂಶೋಧನೆ ಮತ್ತು ಪ್ರಸರಣವನ್ನು ಅಭಿವೃದ್ಧಿಪಡಿಸುವ ಉದ್ದೇಶವನ್ನು ಹೊಂದಿದೆ. ಸಚಿವಾಲಯದ ನೇತೃತ್ವವನ್ನು ರಾಜ್ಯ ಸಚಿವರು (ಸ್ವತಂತ್ರ ಉಸ್ತುವಾರಿ) ವಹಿಸುತ್ತಾರೆ. ಇದನ್ನು ಪ್ರಸ್ತುತ ಶ್ರೀಪಾದ್ ಯೆಸ್ಸೊ ನಾಯಕ್ ವಹಿಸಿಕೊಂಡಿದ್ದಾರೆ.

ಆಯುಷ್ ಸಚಿವಾಲಯ
ಭಾರತದ ಲಾಂಛನ
Agency overview
Jurisdictionಭಾರತಭಾರತ ಗಣರಾಜ್ಯ
Minister responsible
  • ಶ್ರೀಪಾದ ನಾಯ್ಕ್, ರಾಜ್ಯ ಮಂತ್ರಿ (ಸ್ವತಂತ್ರ ಉಸ್ತುವಾರಿ)
Websiteayush.gov.in

ಜೈವಿಕ ಸಮರ್ಥನೀಯತೆಯನ್ನು ಹೊಂದಿರದ ಮತ್ತು ಪರೀಕ್ಷಿಸದ ಅಥವಾ ನಿರ್ಣಾಯಕವಾಗಿ ಪರಿಣಾಮಕಾರಿಯಲ್ಲ ಎಂದು ಸಾಬೀತಾಗಿರುವ ಧನಸಹಾಯ ವ್ಯವಸ್ಥೆಗಳ ಬಗ್ಗೆ ಸಚಿವಾಲಯವು ಗಮನಾರ್ಹ ಟೀಕೆಗಳನ್ನು ಎದುರಿಸಿದೆ. ಸಂಶೋಧನೆಯ ಗುಣಮಟ್ಟ ಕಳಪೆಯಾಗಿದೆ, ಮತ್ತು ಯಾವುದೇ ಕಠಿಣ ಔಷಧೀಯ ಅಧ್ಯಯನಗಳು ಮತ್ತು ಅರ್ಥಪೂರ್ಣವಾದ ಕ್ಲಿನಿಕಲ್ ಪ್ರಯೋಗವಿಲ್ಲದೆ ಔಷಧಿಗಳನ್ನು ಪ್ರಾರಂಭಿಸಲಾಗಿದೆ ಎಂಬ ಟೀಕೆಗಳನ್ನು ಎದುರಿಸುತ್ತಿದೆ. ಆಯುಷ್ ಆಧಾರಿತ ಆರೋಗ್ಯ ಸೇವೆಯನ್ನು ಸ್ವೀಕರಿಸಲು ಗ್ರಾಮೀಣ ಜನರನ್ನು ಹೆಚ್ಚು ಒತ್ತಾಯಿಸುವ ವಿವಿಧ ಯೋಜನೆಗಳ ಬಗ್ಗೆ ನೈತಿಕ ಕಳವಳಗಳು ವ್ಯಕ್ತವಾಗಿವೆ; ಔಷಧಿಗಳ ಸರಾಸರಿ ಖರ್ಚು ಸಾಕ್ಷ್ಯ ಆಧಾರಿತ ಔಷಧದಲ್ಲಿ ಸರಿಸುಮಾರು ಸಮಾನವಾಗಿರುತ್ತದೆ. ಕೇಂದ್ರದಲ್ಲಿ ಭಾರತೀಯ ಜನತಾ ಪಕ್ಷ ಸರ್ಕಾರ 2014 ರಲ್ಲಿ ಆಯ್ಕೆಯಾದ ನಂತರ ಸಚಿವಾಲಯವು ಜನಮನ್ನಣೆ ಪಡೆದುಕೊಳ್ಳಲಾರಂಭಿಸಿತು.

ಇತಿಹಾಸ ಬದಲಾಯಿಸಿ

ಸ್ಥಳೀಯ ಆರೋಗ್ಯ ಮಾದರಿಗಳಿಗೆ ಒತ್ತು ಬದಲಾಯಿಸಿ

ಸತತ ಪಂಚವಾರ್ಷಿಕ ಯೋಜನೆಗಳು ಆರೋಗ್ಯ ಕ್ಷೇತ್ರದೊಳಗಿನ ಪರ್ಯಾಯ, ವಿಶೇಷವಾಗಿ ಸ್ಥಳೀಯ, ಔಷಧಿ ರೂಪಗಳಿಗೆ ಸಾಕಷ್ಟು ಗಮನವನ್ನು ನೀಡಿವೆ. ಆರೋಗ್ಯ ಕ್ಷೇತ್ರದ ಅಭಿವೃದ್ಧಿಗಾಗಿ ಭಾರತ ಸರ್ಕಾರ ರಚಿಸಿದ ಹಲವಾರು ಸಮಿತಿಗಳು (ಭೋರ್ (1946), ಮುದಲಿಯಾರ್ (1961) ಮತ್ತು ಶ್ರೀವಾಸ್ತವ (1975)) ಇದು ಭಾರತದಲ್ಲಿ ಸಾಂಪ್ರದಾಯಿಕ ವೈದ್ಯಕೀಯ ವ್ಯವಸ್ಥೆಗಳ ಸುಧಾರಣೆಗೆ ಒತ್ತು ನೀಡಿತು. [೧] ರಾಷ್ಟ್ರೀಯ ಆರೋಗ್ಯ ನೀತಿ (1983), ಆರೋಗ್ಯ ವಿಜ್ಞಾನದಲ್ಲಿ ರಾಷ್ಟ್ರೀಯ ಶಿಕ್ಷಣ ನೀತಿ (1989) ಮತ್ತು ರಾಷ್ಟ್ರೀಯ ಆರೋಗ್ಯ ನೀತಿ (2002) ಆರೋಗ್ಯ ಪ್ರವೇಶವನ್ನು ಸುಧಾರಿಸುವಲ್ಲಿ ಇಂಡಿಯನ್ ಸ್ಕೂಲ್ ಆಫ್ ಮೆಡಿಸಿನ್ (ಐಎಸ್ಎಂ) ಮತ್ತು ಹೋಮಿಯೋಪತಿ (ಎಚ್) ಪಾತ್ರವನ್ನು ಎತ್ತಿ ತೋರಿಸಿದೆ ಮತ್ತು ಅದರ ನುಗ್ಗುವಿಕೆಯನ್ನು ಸಕ್ರಿಯಗೊಳಿಸಲು ಕೇಳಿದೆ ಗ್ರಾಮೀಣ ಜನತೆಗೆ. [೨]

ಶೈಕ್ಷಣಿಕ ಶಿಕ್ಷಣ ಮತ್ತು ಐಎಸ್‌ಎಂ ಮತ್ತು ಎಚ್ ಬದಲಾಯಿಸಿ

3 ನೇ (1961-1966) ಪಂಚವಾರ್ಷಿಕ ಯೋಜನೆಯಲ್ಲಿ ಆಯುರ್ವೇದದಲ್ಲಿ ಡಿಪ್ಲೊಮಾ ಕೋರ್ಸ್ ಅನ್ನು ಪ್ರಾರಂಭಿಸಲಾಯಿತು. ಭಾರತೀಯ ಔಷಧ ಕೇಂದ್ರ ಸಭೆಯನ್ನು 1970 ರಲ್ಲಿ ಸ್ಥಾಪಿಸಲಾಯಿತು ಮತ್ತು ನಂತರ 1973 ರಲ್ಲಿ ಸೆಂಟ್ರಲ್ ಕೌನ್ಸಿಲ್ ಆಫ್ ಹೋಮಿಯೋಪತಿ. 6 ನೇ (1980–1985) ಮತ್ತು 7 ನೇ (1985–1990) ಐದು ವರ್ಷದ ಯೋಜನೆಗಳು ಕಾದಂಬರಿ ಐಎಸ್‌ಎಂ ಮತ್ತು ಎಚ್ ಔಷಧಿಗಳನ್ನು ಅಭಿವೃದ್ಧಿಪಡಿಸುವ ಮತ್ತು ಗ್ರಾಮೀಣ ಕುಟುಂಬ ಆರೋಗ್ಯ ರಕ್ಷಣೆಯಲ್ಲಿ ಐಎಸ್‌ಎಂ ಮತ್ತು ಎಚ್ ವೈದ್ಯರನ್ನು ಬಳಸಿಕೊಳ್ಳುವ ಗುರಿಯನ್ನು ಹೊಂದಿವೆ. 8 ನೇ (1992–1997) ಪಂಚವಾರ್ಷಿಕ ಯೋಜನೆಯು ಆಯುಷ್‌ನ ಮುಖ್ಯವಾಹಿನಿಗೆ ಸಾಕಷ್ಟು ಒತ್ತು ನೀಡುತ್ತದೆ. ಆರೋಗ್ಯ ಮತ್ತು ಕುಟುಂಬ ಕಲ್ಯಾಣ ಸಚಿವಾಲಯದ ಅಡಿಯಲ್ಲಿ ಭಾರತೀಯ 1995 ರ ಔಷಧ ಮತ್ತು ಹೋಮಿಯೋಪತಿ ಇಲಾಖೆಯನ್ನು (ಐಎಸ್‌ಎಂ ಮತ್ತು ಎಚ್) ಮಾರ್ಚ್ 1995 ರಲ್ಲಿ ಪ್ರಾರಂಭಿಸಲಾಯಿತು. [೩]

ಮುಖ್ಯವಾಹಿನಿ ಮತ್ತು ಆಯುಷ್ ಬದಲಾಯಿಸಿ

ಒಂಬತ್ತನೇ ಪಂಚವಾರ್ಷಿಕ ಯೋಜನೆ (1998-2002) ಪಾಶ್ಚಿಮಾತ್ಯ ಔಷಧದೊಂದಿಗೆ ಅದರ ಏಕೀಕರಣವನ್ನು ಖಾತ್ರಿಪಡಿಸಿತು ಮತ್ತು ಆಯುಷ್ ವ್ಯವಸ್ಥೆಯ ವಿವಿಧ ಅಂಶಗಳನ್ನು ಸ್ವತಂತ್ರ ರೀತಿಯಲ್ಲಿ ನಿಭಾಯಿಸಿದ ಮೊದಲನೆಯದು ಮತ್ತು ಮಾನವ ಸಂಪನ್ಮೂಲ ಅಭಿವೃದ್ಧಿ ಮತ್ತು ಸಂರಕ್ಷಣೆಯಲ್ಲಿ ಹೂಡಿಕೆ ಮಾಡುವುದರಿಂದ ಹಿಡಿದು ಒಟ್ಟಾರೆ ಅಭಿವೃದ್ಧಿಯತ್ತ ಗಮನಹರಿಸಿತು. ಮತ್ತು ಔಷಧೀಯ ಸಸ್ಯಗಳ ಕೃಷಿ ಫಾರ್ಮಾಕೊಪಿಯಾವನ್ನು ಪೂರ್ಣಗೊಳಿಸಲು ಮತ್ತು ಉತ್ತಮ ಉತ್ಪಾದನಾ ಪ್ರಕ್ರಿಯೆಗಳ ರೂಪರೇಖೆ. ಈ ಇಲಾಖೆಯನ್ನು ನವೆಂಬರ್ 2003 ರಲ್ಲಿ ಆಯುಷ್ ಎಂದು ಮರುನಾಮಕರಣ ಮಾಡಲಾಯಿತು. [೩] ರಾಷ್ಟ್ರೀಯ ಗ್ರಾಮೀಣ ಆರೋಗ್ಯ ಮಿಷನ್ ಅನ್ನು ಆಯುಷ್ ವೈದ್ಯರನ್ನು ರಾಷ್ಟ್ರೀಯ ಆರೋಗ್ಯ ಕಾರ್ಯಕ್ರಮಗಳಲ್ಲಿ ಸಂಯೋಜಿಸಲು 2005 ರಲ್ಲಿ ಪ್ರಾರಂಭಿಸಲಾಯಿತು. ಪ್ರಾಥಮಿಕ ಆರೋಗ್ಯ ಆರೈಕೆಯಲ್ಲಿ (ಸಮುದಾಯ ಆರೋಗ್ಯ ಕೇಂದ್ರಗಳಲ್ಲಿ ಆಯುಷ್ ವೈದ್ಯಕೀಯ ಅಧಿಕಾರಿಗಳು, ಪ್ಯಾರಾ-ವೃತ್ತಿಪರರು ಮತ್ತು ಇತರರು) ಮತ್ತು ಕ್ಷೇತ್ರದಲ್ಲಿ ಸಂಶೋಧನೆಗೆ ಬೆಂಬಲವನ್ನು ನೀಡುತ್ತಾರೆ. [೪]

2014 ರ ನಂತರ ಬದಲಾಯಿಸಿ

ಭಾರತೀಯ ಜನತಾ ಪಕ್ಷವನ್ನು ಅಧಿಕಾರಕ್ಕೆ ತಂದ 2014 ರ ಭಾರತೀಯ ಸಾರ್ವತ್ರಿಕ ಚುನಾವಣೆಯ ನಂತರ ಆಯುಷ್ ಆರೋಗ್ಯ ರಕ್ಷಣೆಯತ್ತ ಹೆಚ್ಚಿನ ಗಮನ ಹರಿಸಲಾಗಿದೆ ಎಂದು ವೀಕ್ಷಕರು ಗಮನಿಸಿದ್ದಾರೆ. [೫] 9 ನವೆಂಬರ್ 2014 ರಂದು ಅದು ತನ್ನದೇ ಆದ ಸಚಿವಾಲಯವಾಗಿ ಹೊರಹೊಮ್ಮಿತು; 2017–18ರ ವೇಳೆಗೆ, ನಿಗದಿಪಡಿಸಿದ ಬಜೆಟ್ 28 1428.7 ಕೋಟಿ ಮತ್ತು ಇದು 2013–14ರಲ್ಲಿ ಎರಡು ಪಟ್ಟು ಹೆಚ್ಚಾಗಿದೆ. [೬]

ಚಟುವಟಿಕೆಗಳು ಬದಲಾಯಿಸಿ

ಆರೋಗ್ಯ ರಕ್ಷಣೆ ಬದಲಾಯಿಸಿ

ಸಚಿವಾಲಯವು ಅನೇಕ ಆರೋಗ್ಯ ಕಾರ್ಯಕ್ರಮಗಳನ್ನು ನಡೆಸುತ್ತದೆ; ಮುಖ್ಯವಾಗಿ ಗ್ರಾಮೀಣ ಜನಸಂಖ್ಯೆಯನ್ನು ಗುರಿಯಾಗಿರಿಸಿಕೊಂಡಿದೆ.

ಆಯುಷ್ ಆಯುಷ್ಮಾನ್ ಭಾರತದ ಯೋಜನೆ[೭] ಅವಿಭಾಜ್ಯ ಬೆನ್ನೆಲುಬಾಗಿ ರೂಪುಗೊಳ್ಳಲಿದ್ದು ಮತ್ತು ಆಯುಷ್‌ನ ವಿವಿಧ ವ್ಯವಸ್ಥೆಗಳನ್ನು ಆಧುನಿಕ ಔಷಧದೊಂದಿಗೆ ಸಂಯೋಜಿಸಲು ಸಚಿವಾಲಯವು ದೀರ್ಘಕಾಲ ಕೆಲಸ ಮಾಡಿದೆ, ಇದನ್ನು 'ಒಂದು ರೀತಿಯ "ಅಡ್ಡ-ಮಾರ್ಗ" ಎಂದು ವಿವರಿಸಲಾಗಿದೆ. [೮] 'ಆರೋಗ್ಯಕರ ಮಗುವಿಗೆ ಹೋಮಿಯೋಪತಿ' ಯಲ್ಲಿ 50,000 ಕ್ಕೂ ಹೆಚ್ಚು ಮಕ್ಕಳು ದಾಖಲಾಗಿದ್ದಾರೆ. [೯] ಆಯುಷ್ ಬಗ್ಗೆ ಸಾಮಾನ್ಯ ಜಾಗೃತಿ ಮೂಡಿಸಲು ಮತ್ತು ಪ್ರತಿಯೊಂದು ವ್ಯವಸ್ಥೆಯನ್ನು ಉತ್ತೇಜಿಸಲು ಇದು ವಿಭಿನ್ನ ದಿನಗಳನ್ನು ಆಚರಿಸುತ್ತದೆ. [೧೦]

ಆಯುರ್ವೇದ, ಯುನಾನಿ, ಸಿದ್ಧ ಮತ್ತು ಯೋಗದಂತಹ ಭಾರತೀಯ ಔಷಧಿಗಳ ವ್ಯವಸ್ಥೆಗಳ ಬಗ್ಗೆ ಕ್ರೋಡೀಕರಿಸಿದ ಸಾಂಪ್ರದಾಯಿಕ ಜ್ಞಾನದ ಮೇಲೆ 2001 ರಲ್ಲಿ ಸಾಂಪ್ರದಾಯಿಕ ಜ್ಞಾನ ಡಿಜಿಟಲ್ ಗ್ರಂಥಾಲಯವನ್ನು (ಟಿಕೆಡಿಎಲ್) ಸ್ಥಾಪಿಸಲು ಸಚಿವಾಲಯವು ವೈಜ್ಞಾನಿಕ ಮತ್ತು ಕೈಗಾರಿಕಾ ಸಂಶೋಧನಾ ಮಂಡಳಿಯೊಂದಿಗೆ (ಸಿಎಸ್‌ಐಆರ್) ಸಹಕರಿಸಿತು. ಸಾಂಪ್ರದಾಯಿಕ ಜ್ಞಾನದ ಮೇಲೆ "ಹಾಸಿಗೆ" ಪೇಟೆಂಟ್‌ಗಳನ್ನು ನೀಡುವುದನ್ನು ತಡೆಯುವ ಮತ್ತು ಜೈವಿಕ ಪೈರಸಿಯನ್ನು ಎದುರಿಸುವ ವಿಧಾನ. [೧೧]

ಸಂಸ್ಥೆಗಳು ಬದಲಾಯಿಸಿ

ಸಚಿವಾಲಯವು ಹಲವಾರು ವೃತ್ತಿಪರ ಸಂಶೋಧನಾ ಸಂಸ್ಥೆಗಳು ಮತ್ತು ವಿವಿಧ ರೀತಿಯ ಪರ್ಯಾಯ ಔಷಧಿಗಳಿಗೆ ಮೀಸಲಾಗಿರುವ ಶೈಕ್ಷಣಿಕ ಅಧ್ಯಾಪಕರ ಆಶ್ರಯದಲ್ಲಿದೆ: [೧೨] -

  • ರಾಷ್ಟ್ರೀಯ ಹೋಮಿಯೋಪತಿ ಸಂಸ್ಥೆ - ಆರೋಗ್ಯ ಮತ್ತು ಕುಟುಂಬ ಕಲ್ಯಾಣ ಸಚಿವಾಲಯದ ಅಡಿಯಲ್ಲಿ ಸ್ವಾಯತ್ತ ಸಂಸ್ಥೆಯಾಗಿ ಕೋಲ್ಕತ್ತಾದಲ್ಲಿ ಡಿಸೆಂಬರ್ 10, 1975 ರಂದು ಸ್ಥಾಪಿಸಲಾಯಿತು. [೧೩] ಹೋಮಿಯೋಪತಿಯಲ್ಲಿ ಪದವಿ ಕೋರ್ಸ್ ನಡೆಸುತ್ತದೆ (1987 ರಿಂದ ಯುಜಿ ಮತ್ತು 1998 ರಿಂದ ಪಿಜಿ); ಪಶ್ಚಿಮ ಬಂಗಾಳ ಆರೋಗ್ಯ ವಿಜ್ಞಾನ ವಿಶ್ವವಿದ್ಯಾಲಯಕ್ಕೆ ಸಂಯೋಜಿತವಾಗಿದೆ.
  • ರಾಷ್ಟ್ರೀಯ ಸಿದ್ಧ ವೈದ್ಯವಿಧಾನ ಸಂಸ್ಥೆ - ಚೆನ್ನೈನಲ್ಲಿ ₹47 ಕೋಟಿ ಅಂದಾಜು ವೆಚ್ಚದಲ್ಲಿ ಸ್ಥಾಪಿಸಲಾಯಿತು; ನವೆಂಬರ್ 2005 ರಲ್ಲಿ ಉದ್ಘಾಟಿಸಲಾಯಿತು. [೧೪] ಭಾರತ ಸರ್ಕಾರ ಮತ್ತು ತಮಿಳುನಾಡು ಸರ್ಕಾರದ ಜಂಟಿ ಸಹಭಾಗಿತ್ವದಲ್ಲಿ, 9 ನೇ ಪಂಚವಾರ್ಷಿಕ ಯೋಜನೆಯ ಅವಧಿಯಲ್ಲಿ ಈ ಪ್ರಸ್ತಾಪವನ್ನು ತಾತ್ವಿಕವಾಗಿ ಅಂಗೀಕರಿಸಲಾಯಿತು. ತಮಿಳುನಾಡಿನ ಡಾ.ಎಂ.ಜಿ.ಆರ್ ವೈದ್ಯಕೀಯ ವಿಶ್ವವಿದ್ಯಾಲಯಕ್ಕೆ ಸಂಬಂಧಿಸಿದೆ ಮತ್ತು ಸಿದ್ಧದಲ್ಲಿನ ಕೇಂದ್ರೀಯ ಸಂಶೋಧನಾ ಮಂಡಳಿಯ (ಸಿ.ಸಿ.ಆರ್.ಎಸ್) ರಾಷ್ಟ್ರೀಯ ಕೇಂದ್ರ ಕಚೇರಿಯಾಗಿದೆ. ಲಗತ್ತಿಸಲಾದ ಆಸ್ಪತ್ರೆಯನ್ನು ಹೊಂದಿದೆ - ಅಯೋಥಿಡೋಸ್ ಪಂಡಿಥರ್ ಆಸ್ಪತ್ರೆ; ಸರಾಸರಿ, ದಿನಕ್ಕೆ 2,174 ರೋಗಿಗಳು (2017–18) ವರದಿಯಾಗಿದ್ದರೆ, 120 ಹಾಸಿಗೆಗಳ ಸಾಮರ್ಥ್ಯ ಹೊಂದಿರುವ ರೋಗಿಗಳ (ಐಪಿ) ವಿಭಾಗವಿದೆ. [೧೫] [೧೬] ಮತ್ತಷ್ಟು ವಿಸ್ತರಣೆ ಪ್ರಗತಿಯಲ್ಲಿದೆ.
  • ರಾಷ್ಟ್ರೀಯ ಯುನಾನಿ ವೈದ್ಯವಿಧಾನ ಸಂಸ್ಥೆ - ಭಾರತ ಸರ್ಕಾರ ಮತ್ತು ಕರ್ನಾಟಕ ಸರ್ಕಾರದ ಜಂಟಿ ಸಂಸ್ಥೆಯಾಗಿ 1984 ರಲ್ಲಿ ಬೆಂಗಳೂರಿನಲ್ಲಿ ಸ್ಥಾಪಿಸಲಾಯಿತು. [೧೭] ಆರಂಭದಲ್ಲಿ ಸಂಶೋಧನಾ ಸೌಲಭ್ಯಗಳನ್ನು ನೀಡಲಾಗಿದ್ದರೂ 2004 ರಿಂದ ಶೈಕ್ಷಣಿಕ ಕೋರ್ಸ್‌ಗಳನ್ನು ಸ್ಥಾಪಿಸಲಾಯಿತು. ಪ್ರಸ್ತುತ ಎಂಟು ವಿಭಿನ್ನ ವಿಶೇಷತೆಗಳಲ್ಲಿ ಸ್ನಾತಕೋತ್ತರ ಕೋರ್ಸ್‌ಗಳನ್ನು (ಯುನಾನಿಯಲ್ಲಿ ಎಂಡಿ) ನೀಡುತ್ತದೆ; ರಾಜೀವ್ ಗಾಂಧಿ ಆರೋಗ್ಯ ವಿಜ್ಞಾನ ವಿಶ್ವವಿದ್ಯಾಲಯಕ್ಕೆ ಸಂಯೋಜಿತವಾಗಿದೆ. [೧೮]
  • ರಾಷ್ಟ್ರೀಯ ಪಂಚಕರ್ಮ ಸಂಶೋಧನಾ ಸಂಸ್ಥೆ - ಚೆರುತುರುತಿಯಲ್ಲಿ 1971 ರಲ್ಲಿ ಸ್ಥಾಪಿಸಲಾಯಿತು. ಸಂಶೋಧನಾ ಚಟುವಟಿಕೆಗಳನ್ನು ಕೈಗೊಳ್ಳುವುದರ ಜೊತೆಗೆ ವೃತ್ತಿಪರ ಮತ್ತು ಶೈಕ್ಷಣಿಕ ತರಬೇತಿಯನ್ನು ನೀಡುತ್ತದೆ.
  • ರಾಷ್ಟ್ರೀಯ ಆಯುರ್ವೇದ ಸಂಸ್ಥೆ - ಆರೋಗ್ಯ ಮತ್ತು ಕುಟುಂಬ ಕಲ್ಯಾಣ ಸಚಿವಾಲಯವು 1976 ರಲ್ಲಿ ಜೈಪುರದಲ್ಲಿ ಸ್ಥಾಪಿಸಲಾಯಿತು, ಜೈಪುರದ ಸರ್ಕಾರಿ ಆಯುರ್ವೇದ ಕಾಲೇಜಿನ ನವೀಕರಿಸಿದ ವಿಸ್ತರಣೆಯನ್ನು 1946 ರಲ್ಲಿ ರಾಜಸ್ಥಾನ ಸರ್ಕಾರ ಸ್ಥಾಪಿಸಿತು. ಸಂಶೋಧನೆ ಮತ್ತು ಶೈಕ್ಷಣಿಕ ಸೌಲಭ್ಯಗಳನ್ನು ನೀಡುತ್ತದೆ; ಡಾ. ಸರ್ವೆಪಲ್ಲಿ ರಾಧಾಕೃಷ್ಣನ್ ರಾಜಸ್ಥಾನ ಆಯುರ್ವೇದ ವಿಶ್ವವಿದ್ಯಾಲಯದೊಂದಿಗೆ ಸಂಯೋಜಿತವಾಗಿದೆ .
  • ಅಖಿಲ ಭಾರತ ಆಯುರ್ವೇದ ಸಂಸ್ಥೆ - 2009 ರಲ್ಲಿ ದೆಹಲಿಯಲ್ಲಿ ಸ್ಥಾಪಿಸಲಾಯಿತು; ಸಂಶೋಧನೆ ಮತ್ತು ಶೈಕ್ಷಣಿಕ ಸೌಲಭ್ಯಗಳನ್ನು ನೀಡುತ್ತದೆ. ಅಟಲ್ ಬಿಹಾರಿ ವಾಜಪೇಯಿ ಅವರ ರಾಷ್ಟ್ರೀಯ ಆಯುರ್ವೇದ ವಿದ್ಯಾಪೀಠ ಎಂಬ ದ್ವಿತೀಯ ಸಂಸ್ಥೆಯನ್ನು ನಡೆಸುತ್ತಿದೆ.
  • ರಾಷ್ಟ್ರೀಯ ನ್ಯಾಚುರೋಪತಿ ಸಂಸ್ಥೆ
  • ರಾಷ್ಟ್ರೀಯ ಮೊರಾರ್ಜಿ ದೇಸಾಯಿ ಯೋಗ ಸಂಸ್ಥೆ - ಯೋಗ ತತ್ವಶಾಸ್ತ್ರವನ್ನು ಉತ್ತೇಜಿಸುತ್ತದೆ ಮತ್ತು ತರಬೇತಿ ಮತ್ತು ಸುಧಾರಿತ ಸಂಶೋಧನೆಗೆ ಸಹಕರಿಸುತ್ತದೆ. ವಿಶ್ವಯಾತ ಯೋಗಶ್ರಮದಡಿಯಲ್ಲಿ ಈಗ ಕಾರ್ಯನಿರ್ವಹಿಸದ ಸೆಂಟ್ರಲ್ ಕೌನ್ಸಿಲ್ ಫಾರ್ ರಿಸರ್ಚ್ ಇನ್ ಇಂಡಿಯನ್ ಸಿಸ್ಟಮ್ಸ್ ಆಫ್ ಮೆಡಿಸಿನ್ ಮತ್ತು ಹೋಮಿಯೋಪತಿ ಈ ಸಂಸ್ಥೆಯನ್ನು 1970 ರಲ್ಲಿ ಆಸ್ಪತ್ರೆಯ ರೂಪದಲ್ಲಿ ಪ್ರಾರಂಭಿಸಿತು. ಜನರಿಗೆ ಉಚಿತ ತರಬೇತಿ ನೀಡಲು ಮತ್ತು ಯೋಗದ ಬಗ್ಗೆ ಸಂಶೋಧನೆಗಳನ್ನು ಆಯೋಜಿಸಲು ಆಸ್ಪತ್ರೆಯನ್ನು ನಂತರ 1976 ರಲ್ಲಿ ಕೇಂದ್ರ ಯೋಗ ಸಂಶೋಧನಾ ಸಂಸ್ಥೆ (ಸಿಆರ್ಐವೈ) ಎಂಬ ಹೆಸರಿನಲ್ಲಿ ಪರಿವರ್ತಿಸಲಾಯಿತು. 1988 ರಲ್ಲಿ, ಸಂಸ್ಥೆಯನ್ನು ಅದರ ಪ್ರಸ್ತುತ ಹೆಸರಿಗೆ ಮರುನಾಮಕರಣ ಮಾಡಲಾಯಿತು.
  • ಈಶಾನ್ಯ ಆಯುರ್ವೇದ ಮತ್ತು ಹೋಮಿಯೋಪತಿ ಸಂಸ್ಥೆ - ಶಿಲ್ಲಾಂಗ್‌ನ ಮಾವ್ಡಿಯಾಂಗ್ಡಿಯಾಂಗ್‌ನಲ್ಲಿ 2016 ರಲ್ಲಿ ಸ್ಥಾಪಿಸಲಾಯಿತು. ಬ್ಯಾಚುಲರ್ ಆಫ್ ಆಯುರ್ವೇದ ಮೆಡಿಸಿನ್ ಮತ್ತು ಸರ್ಜರಿ ಮತ್ತು ಬ್ಯಾಚುಲರ್ ಆಫ್ ಹೋಮಿಯೋಪತಿ ಮೆಡಿಸಿನ್ ಮತ್ತು ಸರ್ಜರಿಯಲ್ಲಿ ನಾಲ್ಕುವರೆ ವರ್ಷದ ಪದವಿ ಕೋರ್ಸ್ ನೀಡುತ್ತದೆ.
  • ಈಶಾನ್ಯ ಜಾನಪದ ವೈದ್ಯಕೀಯ ಸಂಸ್ಥೆ

ಸಚಿವಾಲಯವು ಎರಡು ಅರೆ ಸ್ವಾಯತ್ತ ನಿಯಂತ್ರಕ ಸಂಸ್ಥೆಗಳನ್ನೂ ಸಹ ಮೇಲ್ವಿಚಾರಣೆ ಮಾಡುತ್ತದೆ: -

  • ಸೆಂಟ್ರಲ್ ಕೌನ್ಸಿಲ್ ಆಫ್ ಇಂಡಿಯನ್ ಮೆಡಿಸಿನ್ - ಆಯುರ್ವೇದ, ಸಿದ್ಧ, ಯುನಾನಿ ಮತ್ತು ಸೋವಾ-ರಿಗ್ಪಾಗಳಲ್ಲಿ ಉನ್ನತ ಶಿಕ್ಷಣವನ್ನು ನಿಯಂತ್ರಿಸಲು ವಿಶ್ವವಿದ್ಯಾಲಯ ಧನಸಹಾಯ ಆಯೋಗದ (ಯುಜಿಸಿ) ವೃತ್ತಿಪರ ಮಂಡಳಿಗಳಲ್ಲಿ ಒಂದಾಗಿದೆ. ಈ ವ್ಯವಸ್ಥೆಗಳಲ್ಲಿ ವೈದ್ಯಕೀಯ ವೃತ್ತಿಪರರಿಗೆ ವೃತ್ತಿಪರ ಮಾನದಂಡಗಳು ಮತ್ತು ಅಭ್ಯಾಸಗಳನ್ನು ಇದು ಸೂಚಿಸುತ್ತದೆ.
  • ಸೆಂಟ್ರಲ್ ಕೌನ್ಸಿಲ್ ಆಫ್ ಹೋಮಿಯೋಪತಿ - ಹೋಮಿಯೋಪತಿಯಲ್ಲಿ ಉನ್ನತ ಶಿಕ್ಷಣವನ್ನು ನಿಯಂತ್ರಿಸಲು ವಿಶ್ವವಿದ್ಯಾಲಯ ಧನಸಹಾಯ ಆಯೋಗದ (ಯುಜಿಸಿ) ಅಡಿಯಲ್ಲಿರುವ ವೃತ್ತಿಪರ ಮಂಡಳಿಗಳಲ್ಲಿ ಒಂದಾಗಿದೆ. ಹೋಮಿಯೋಪತಿಗಳ ಕೇಂದ್ರ ರೆಜಿಸ್ಟರ್‌ಗಳನ್ನು ನಿರ್ವಹಿಸುತ್ತದೆ.

ಅರ್ಥಶಾಸ್ತ್ರ ಬದಲಾಯಿಸಿ

ಮಾರ್ಚ್ 2015 ರ ಹೊತ್ತಿಗೆ, ಸುಮಾರು ಎಂಟು ಲಕ್ಷ ಆಯುಷ್ ವೈದ್ಯರು ಇದ್ದರು, ಅವರಲ್ಲಿ 90 ಪ್ರತಿಶತಕ್ಕೂ ಹೆಚ್ಚು ಜನರು ಹೋಮಿಯೋಪತಿ ಅಥವಾ ಆಯುರ್ವೇದವನ್ನು ಅಭ್ಯಾಸ ಮಾಡಿದರು. [೮] ಕಾನ್ಫೆಡರೇಶನ್ ಆಫ್ ಇಂಡಿಯನ್ ಇಂಡಸ್ಟ್ರಿ (ಸಿಐಐ) ನಡೆಸಿದ 2018 ರ ಅಧ್ಯಯನವು ಆಯುಷ್ ಔಷಧಿಗಳ ಮಾರುಕಟ್ಟೆ ಪಾಲನ್ನು ಸುಮಾರು 300 ಕೋಟಿ ಎಂದು ಅಂದಾಜಿಸಿದೆ ಮತ್ತು ಭಾರತವು 2016–17ರ ಆರ್ಥಿಕ ವರ್ಷದಲ್ಲಿ 40.16 ಕೋಟಿ ಯುಎಸ್ ಡಾಲರ್ ಮೌಲ್ಯದ ಆಯುಷ್ ಉತ್ಪನ್ನಗಳನ್ನು ರಫ್ತು ಮಾಡಿದೆ. [೧೯]

ಪರ್ಯಾಯ ಔಷಧಿಗಳ ತಯಾರಿಕೆಗಾಗಿ ಔಷಧೀಯ ಇಲಾಖೆ 2018-2020ರ ಸಚಿವಾಲಯಕ್ಕೆ 4 144 ಕೋಟಿ ಬಜೆಟ್ ನಿಗದಿಪಡಿಸಿತ್ತು. [೨೦] ಆಯುಷ್ ಮತ್ತು ಅಲೋಪತಿಗಾಗಿ ಔಷಧಿಗಳ ಸರಾಸರಿ ಖರ್ಚು ವ್ಯಾಪಕವಾಗಿ ಬದಲಾಗುವುದಿಲ್ಲ ಎಂದು ಕಂಡುಬಂದಿದೆ. [೨]

ಜನಮನ್ನಣೆ ಬದಲಾಯಿಸಿ

ಟೀಕೆ ಬದಲಾಯಿಸಿ

ಹುಸಿ ವಿಜ್ಞಾನ ಬದಲಾಯಿಸಿ

ಈ ಯಾವುದೇ ರೀತಿಯ ಚಿಕಿತ್ಸೆಯ ವಿಶ್ವಾಸಾರ್ಹ ಪರಿಣಾಮಕಾರಿತ್ವ ಅಥವಾ ವೈಜ್ಞಾನಿಕ ಆಧಾರಗಳಿಲ್ಲ. [೨೧]

ಹೋಮಿಯೋಪತಿ ಒಂದು ಹುಸಿ-ವೈಜ್ಞಾನಿಕ, [೨೨] [೨೩] [೨೪] [೨೫] ಅನೈತಿಕ [೨೬] [೨೭] ಮತ್ತು ನಂಬಲಾಗದ ಚಿಕಿತ್ಸೆಯ ಮಾರ್ಗವಾಗಿದೆ ಎಂದು ವೈಜ್ಞಾನಿಕ ಸಮುದಾಯದಲ್ಲಿ ಬಲವಾದ ಒಮ್ಮತವಿದೆ. [೨೮] [೨೯] [೩೦] [೩೧] ಆಯುರ್ವೇದವನ್ನು ಹುಸಿ ವಿಜ್ಞಾನ [೩೨] [೩೩] [೩೪] ಎಂದು ಪರಿಗಣಿಸಲಾಗುತ್ತದೆ, ಆದರೆ ಇದನ್ನು ಕೆಲವೊಮ್ಮೆ ಪ್ರೋಟೋಸೈನ್ಸ್ ಅಥವಾ ಟ್ರಾನ್ಸ್-ಸೈನ್ಸ್ ಸಿಸ್ಟಮ್ ಎಂದು ಪರಿಗಣಿಸಲಾಗುತ್ತದೆ. [೩೫] [೩೬] ಪ್ರಕೃತಿ ಚಿಕಿತ್ಸೆ ಹುಸಿ ವೈಜ್ಞಾನಿಕ ಒಂದು ರೂಪ ಪರಿಗಣಿಸಲಾಗಿದೆ ಕಪಟ, [೩೭] ಪರಿಣಾಮಕಾರಿಯಲ್ಲದ ಮತ್ತು ಸಂಭಾವ್ಯ ಹಾನಿಕಾರಕ, [೩೮] [೩೯] ಸಮೃದ್ಧವಾಗಿರುವ ನೈತಿಕ ಕಾಳಜಿ ಬಹಳ ಅಭ್ಯಾಸ ಬಗ್ಗೆ. [೪೦] [೪೧] [೪೨] ಭಂಗಿ ಯೋಗದ ಕುರಿತಾದ ಹೆಚ್ಚಿನ ಸಂಶೋಧನೆಯು ಪ್ರಾಥಮಿಕ ಅಧ್ಯಯನಗಳು ಅಥವಾ ಕಡಿಮೆ ಕ್ರಮಶಾಸ್ತ್ರೀಯ ಗುಣಮಟ್ಟದ ಕ್ಲಿನಿಕಲ್ ಪ್ರಯೋಗಗಳ ರೂಪವನ್ನು ಪಡೆದುಕೊಂಡಿದೆ; [೪೩] [೪೪] [೪೫] ಬೆನ್ನು ನೋವು ಹೊರತುಪಡಿಸಿ ಯಾವುದೇ ನಿರ್ಣಾಯಕ ಚಿಕಿತ್ಸಕ ಪರಿಣಾಮವಿಲ್ಲ. [೪೬] ಯುನಾನಿಗೆ ಜೈವಿಕ ವಿಶ್ವಾಸಾರ್ಹತೆ ಇಲ್ಲ ಮತ್ತು ಇದನ್ನು ಹುಸಿ-ವೈಜ್ಞಾನಿಕ ಕ್ವೆಕರಿ ಎಂದು ಪರಿಗಣಿಸಲಾಗುತ್ತದೆ. [೪೭] [೪೮] ಆದರೆ ಈ ಎಲ್ಲ ಟೀಕೆಗಳಿಗೆ ಆಧಾರವಿಲ್ಲ.

ಸಂಶೋಧನೆ ಬದಲಾಯಿಸಿ

ಸಚಿವಾಲಯ ನಡೆಸಿದ ಸಂಶೋಧನೆಯ ಗುಣಮಟ್ಟವನ್ನು ತೀವ್ರವಾಗಿ ಟೀಕಿಸಲಾಗಿದೆ.   ] ಹೋಮಿಯೋಪತಿ ಔಷಧಿಗಳ ಕ್ಲಿನಿಕಲ್ ಪ್ರಯೋಗಗಳನ್ನು, ಅವುಗಳ ಸಂಶೋಧನಾ ವಿಭಾಗಗಳು ನಡೆಸಿದವು, ಆಸ್ಟ್ರೇಲಿಯಾದ ಲ್ಯಾನ್ಸೆಟ್ ಮತ್ತು ರಾಷ್ಟ್ರೀಯ ಆರೋಗ್ಯ ಮತ್ತು ವೈದ್ಯಕೀಯ ಸಂಶೋಧನಾ ಮಂಡಳಿಯು ಒಟ್ಟಾರೆಯಾಗಿ ತಿರಸ್ಕರಿಸಿದೆ ಎಂದು ಹೇಳಲಾಗುತ್ತಿದೆ. ಆಯುರ್ವೇದದ ಮೇಲೆ ಆರ್‌ಸಿಟಿಗಳ ತೀವ್ರ ಕೊರತೆಯಿದೆ [೮] ಮತ್ತು ಮಧುಮೇಹಕ್ಕೆ ಆಯುರ್ವೇದ ಔಷಧವನ್ನು ಅಭಿವೃದ್ಧಿಪಡಿಸುವ ನಿಟ್ಟಿನಲ್ಲಿ ಆಯುಷ್ ಮತ್ತು ಅದರ ಸಹಚರರು ನಡೆಸಿದ ಅಧ್ಯಯನಗಳು ಮತ್ತು ಪ್ರಯೋಗಗಳಲ್ಲಿ ಹಲವಾರು ವ್ಯವಸ್ಥಿತ ಸಮಸ್ಯೆಗಳನ್ನು ಎತ್ತಿ ತೋರಿಸಿದೆ. [೪೯] ಸಂಶಯಾಸ್ಪದ ಪರಭಕ್ಷಕ ಜರ್ನಲ್‌ಗಳಲ್ಲಿ ಪ್ರಕಟಿಸುವ ಪ್ರವೃತ್ತಿ ಮತ್ತು ಸ್ವತಂತ್ರ ಅಧ್ಯಯನಗಳಿಂದ ಪುನರುತ್ಪಾದನೆ ಮಾಡಲಾಗುವುದಿಲ್ಲ . [೫೦] [೫೧] ಆಯುಷ್ ವ್ಯಾಪ್ತಿಯಲ್ಲಿ ಯಾವುದೇ ಔಷಧಿ ವ್ಯವಸ್ಥೆಗಳ ಬಗ್ಗೆ ಭಾರತ ಇನ್ನೂ ವ್ಯವಸ್ಥಿತ ವಿಮರ್ಶೆ ನಡೆಸಿಲ್ಲ ಎಂದು ಕೆಲವರು ಹೇಳುತ್ತಾರೆ.

ಔಷಧ ಬದಲಾಯಿಸಿ

ಸಚಿವಾಲಯವು (ಇತರ ರಾಷ್ಟ್ರೀಯ ಪ್ರಯೋಗಾಲಯಗಳ ಜೊತೆಯಲ್ಲಿ) ಅನೇಕ ಶಾಮ್- ಔಷಧಿಗಳನ್ನು ( ಬಿಜಿಆರ್ -34, ಐಎಂಇ 9, ಡಾಲ್ಜ್‌ಬೋನ್, ಆಯುಷ್ -64 ಮತ್ತು ಇತರರು) ಅಭಿವೃದ್ಧಿಪಡಿಸುವುದು, ಸಮರ್ಥಿಸುವುದು ಮತ್ತು ವ್ಯಾಪಾರೀಕರಿಸುವುದು ಮತ್ತು ಭಾರೀ ಟೀಕೆಗೆ ಗುರಿಯಾಗಿದೆ. ಡೆಂಗ್ಯೂ, [೫೨] [೭] [೫೩] [೫೪] ಚಿಕೂನ್‌ಗುನ್ಯಾ, ಹಂದಿ ಜ್ವರ, [೫೫] ಆಸ್ತಮಾ, ಸ್ವಲೀನತೆ, [೫೬] ಮಧುಮೇಹ, ಮಲೇರಿಯಾ, [೫೭] ಏಡ್ಸ್, [೫೮] ಕ್ಯಾನ್ಸರ್ ಮತ್ತು ಸೆಟೆರಾ [೫೯] ಕಠಿಣ ಔಷಧೀಯ ಅಧ್ಯಯನಗಳು ಮತ್ತು / ಅಥವಾ ಅರ್ಥಪೂರ್ಣವಾದ ಕ್ಲಿನಿಕಲ್ ಪ್ರಯೋಗಗಳ ಸಂಪೂರ್ಣ ಅನುಪಸ್ಥಿತಿ ಎದುರಾಗುತ್ತಿದೆ. [೬೦] [೬೧] [೬೨] [೬೩] [೬೪] [೫೦] [೬೫] [೫೧] [೬೬] [೬೭] [೬೮]  

ಈ ರೀತಿಯ ಚಿಕಿತ್ಸೆಯ ಸುರಕ್ಷತೆ, ಗುಣಮಟ್ಟ, ಪರಿಣಾಮಕಾರಿತ್ವ ಮತ್ತು ಪ್ರಮಾಣೀಕೃತ ತರ್ಕಬದ್ಧ ಬಳಕೆಯನ್ನು ಖಚಿತಪಡಿಸಿಕೊಳ್ಳಲು ಅಸ್ತಿತ್ವದಲ್ಲಿರುವ ನಿಯಮಗಳು ಸಮರ್ಪಕವಾಗಿರಬೇಕು ಎಂದು 2018 ರ ವಿಮರ್ಶಾ ಲೇಖನವು ಗಮನಿಸಿದೆ. ಈ ಔಷಧಿಗಳ ಬಳಕೆಯಿಂದ ವ್ಯತಿರಿಕ್ತ ಪರಿಣಾಮಗಳ ಮೇಲ್ವಿಚಾರಣೆ ಮತ್ತು ವಿರೋಧಾಭಾಸದ ಪ್ರಯೋಗಗಳು ಸಹ ಇರುವುದಿಲ್ಲ. [೧]

ಪ್ರತಿಕ್ರಿಯೆ ಬದಲಾಯಿಸಿ

ಸಚಿವಾಲಯವು ಅಸಮರ್ಥತೆಯ ಹಕ್ಕುಗಳನ್ನು ತಿರಸ್ಕರಿಸಿತು.

2014 ರಲ್ಲಿ ನಡೆದ ಎನ್‌ಎಸ್‌ಎಸ್‌ಒ ಸಮೀಕ್ಷೆಯ ಪ್ರಕಾರ, ಜನಸಂಖ್ಯೆಯ ಕೇವಲ 6.9% ರಷ್ಟು ಜನರು ಆಯುಷ್ (3.5% ಐಎಸ್‌ಎಂ ಮತ್ತು 3.0% ಹೋಮಿಯೋಪತಿ) ಯನ್ನು ಸಾಂಪ್ರದಾಯಿಕ ಮುಖ್ಯವಾಹಿನಿಯ ಔಷಧಿಗಿಂತ ಹೆಚ್ಚು ಒಲವು ತೋರಿದ್ದಾರೆ ಮತ್ತು ನಗರ ಜನಸಂಖ್ಯೆಯು ತಮ್ಮ ಗ್ರಾಮೀಣ ಸಹವರ್ತಿಗಳಿಗಿಂತ ಆಯುಷ್ ಚಿಕಿತ್ಸೆಯನ್ನು ಪಡೆಯಲು ಸ್ವಲ್ಪ ಹೆಚ್ಚು ಅನುಕೂಲಕರವಾಗಿದೆ; 2016 ರಲ್ಲಿ ಮತ್ತೊಂದು ಸಮೀಕ್ಷೆಯು ಅದೇ ಸಂಶೋಧನೆಗಳನ್ನು ಪುನರುಚ್ಚರಿಸಿತು, ಸರಿಸುಮಾರು. [೬೯] [೨] [೭೦] ಸಾಮಾಜಿಕ ಆರ್ಥಿಕ ಮತ್ತು ಜನಸಂಖ್ಯಾ ಅಸ್ಥಿರಗಳಿಗೆ ಹೊಂದಾಣಿಕೆ ಮಾಡಿದ ನಂತರ ಗ್ರಾಮೀಣ ಮತ್ತು ನಗರ ಜನರಿಂದ ಆಯುಷ್ ಸೇವೆಗಳ ಬಳಕೆಯ ನಡುವೆ ಯಾವುದೇ ಮಹತ್ವದ ವ್ಯತ್ಯಾಸವನ್ನು 2014 ರ ಅಧ್ಯಯನವು ವರದಿ ಮಾಡಿಲ್ಲ. ಕಡಿಮೆ-ಆದಾಯದ ಕುಟುಂಬಗಳು ಆಯುಷ್‌ಗೆ ಹೆಚ್ಚಿನ ಪ್ರವೃತ್ತಿಯನ್ನು ಪ್ರದರ್ಶಿಸಿದವು ಮತ್ತು ನಂತರ ಹೆಚ್ಚಿನ ಆದಾಯದ ಕುಟುಂಬಗಳು ಮತ್ತು ಒಟ್ಟಾರೆಯಾಗಿ, ಆಯುಷ್ ಚಿಕಿತ್ಸೆಯನ್ನು ದೀರ್ಘಕಾಲದ ಕಾಯಿಲೆಗಳಿಗೆ ಚಿಕಿತ್ಸೆ ನೀಡಲು ಮುಖ್ಯವಾಗಿ ಬಳಸಲಾಗುತ್ತಿತ್ತು. ಈ ಚಿಕಿತ್ಸೆಯನ್ನು ಗ್ರಾಮೀಣ ಭಾರತದಲ್ಲಿ ಮಹಿಳೆಯರಲ್ಲಿ ಹೆಚ್ಚು ಬಳಸಲಾಗುತ್ತಿತ್ತು ಆದರೆ ನಗರ ಜನಸಂಖ್ಯೆಯಲ್ಲಿ ಯಾವುದೇ ಲಿಂಗ-ಭೇದವನ್ನು ಗಮನಿಸಲಾಗಿಲ್ಲ. ಛತ್ತೀಸ್‌ಗಢ (15.4%), ಕೇರಳ (13.7%), ಮತ್ತು ಪಶ್ಚಿಮ ಬಂಗಾಳ (11.6%) ಅತಿ ಹೆಚ್ಚು ಆಯುಷ್ ಬಳಕೆಯ ಮಟ್ಟವನ್ನು ಪ್ರದರ್ಶಿಸಿವೆ.

ನಿರ್ದಿಷ್ಟ ಆಯುಷ್ ವ್ಯವಸ್ಥೆಗಳಿಗೆ ರಾಜ್ಯಗಳು ಭೇದಾತ್ಮಕ ಆದ್ಯತೆಯನ್ನು ಪ್ರದರ್ಶಿಸಿವೆ ಎಂದು 2018 ರ ವಿಮರ್ಶಾ ಲೇಖನವು ಗಮನಿಸಿದೆ. ಆಯುರ್ವೇದ ಮತ್ತು ಸಿದ್ಧ ಕ್ರಮವಾಗಿ ಕೇರಳ ಮತ್ತು ತಮಿಳುನಾಡಿನಲ್ಲಿ ಹೆಚ್ಚಿನ ಜನಪ್ರಿಯತೆಯನ್ನು ತೋರಿಸುತ್ತವೆ. ಯುನಾನಿಗೆ ಹೈದರಾಬಾದ್ ಪ್ರದೇಶದಲ್ಲಿ ಮತ್ತು ಮುಸ್ಲಿಮರಲ್ಲಿ ಉತ್ತಮ ಪ್ರತಿಕ್ರಿಯೆ ವ್ಯಕ್ತವಾಗಿದ್ದರೆ, ಹೋಮಿಯೋಪತಿ ಬಂಗಾಳ ಮತ್ತು ಒಡಿಶಾದಲ್ಲಿ ಹೆಚ್ಚು ಜನಪ್ರಿಯವಾಗಿತ್ತು. ಆಯುಷ್ ಬಳಕೆಗೆ ಸಾಮಾನ್ಯ ಜನಸಂಖ್ಯೆಯಲ್ಲಿನ ಆದ್ಯತೆಯು "ಅಲೋಪಥಿಕ್ ಔಷಧದ ಬಗ್ಗೆ ಅಪನಂಬಿಕೆ ಅಥವಾ ಹತಾಶೆ, ವೆಚ್ಚದ ಪರಿಣಾಮಕಾರಿತ್ವ, ಪ್ರವೇಶಿಸುವಿಕೆ, ಇತರ ಆಯ್ಕೆಗಳ ಲಭ್ಯತೆ ಮತ್ತು ಆಯುಷ್ ಔಷಧಿಗಳ ಕಡಿಮೆ ಅಡ್ಡಪರಿಣಾಮಗಳ" ಸುತ್ತ ಸುತ್ತುತ್ತದೆ ಎಂದು ಅದು ಗಮನಿಸಿದೆ. [೧]

ಉಲ್ಲೇಖಗಳು ಬದಲಾಯಿಸಿ

  1. ೧.೦ ೧.೧ ೧.೨ Samal, Janmejaya; Dehury, Ranjit Kumar (18 October 2018). "Utilization, preference, perception and characteristics of people adopting traditional and AYUSH systems of medicine in India: a systematic review". Journal of Complementary and Integrative Medicine. 16 (2). doi:10.1515/jcim-2018-0020. PMID 30352037.
  2. ೨.೦ ೨.೧ ೨.೨ Rudra, Shalini; Kalra, Aakshi; Kumar, Abhishek; Joe, William (2017-05-04). "Utilization of alternative systems of medicine as health care services in India: Evidence on AYUSH care from NSS 2014". PLOS One. 12 (5): e0176916. Bibcode:2017PLoSO..1276916R. doi:10.1371/journal.pone.0176916. ISSN 1932-6203. PMC 5417584. PMID 28472197.{{cite journal}}: CS1 maint: unflagged free DOI (link)
  3. ೩.೦ ೩.೧ "About the Ministry". Ministry of AYUSH. Archived from the original on 2020-03-09. Retrieved 2020-07-14.
  4. Lakshmi, J. K. (January 2012). "Less equal than others? Experiences of AYUSH medical officers in primary health centres in Andhra Pradesh". Indian Journal of Medical Ethics. 9 (1): 18–21. doi:10.20529/IJME.2012.005. ISSN 0974-8466. PMID 22319847.
  5. "How ghee, turmeric and aloe vera became India's new instruments of soft power". The Washington Post. 29 January 2018. Retrieved 18 February 2019.
  6. Shaikh, Sumaiya (November 2018). "Why India's push for alt-med in the public health system is ill-advised". The Caravan (in ಇಂಗ್ಲಿಷ್). Retrieved 2020-01-16.
  7. ೭.೦ ೭.೧ "Clinical trials on Ayurvedic medicine against dengue underway: Shripad Naik". The Economic Times. 2018-11-04. Retrieved 2019-01-22.
  8. ೮.೦ ೮.೧ ೮.೨ Shrinivasan, Rukmini (2015-04-26). "Questions over science swirl, but AYUSH stands firm". The Hindu (in Indian English). ISSN 0971-751X. Retrieved 2019-01-22.
  9. "AYUSH Ministry Writes to Nobel Laureate Against His 'False Propaganda' on Homeopathy". The Wire. Retrieved 2019-01-23.
  10. "First Naturopathy day celebrated by Ayush ministry seeking to promote drug-less system of medicine". Hindustan Times (in ಇಂಗ್ಲಿಷ್). 2018-11-19. Retrieved 2019-01-31.
  11. "Know Instances of Patenting on the UES of Medicinal Plants in India". PIB, Ministry of Environment and Forests, Government of India. 6 May 2010. Retrieved 21 May 2010.
  12. "Institutes under AYUSH" (PDF). Archived from the original (PDF) on 2021-06-03. Retrieved 2020-07-14.
  13. "About Us". NATIONAL INSTITUTE OF HOMOEOPATHY.
  14. Manikandan, K. (1 September 2005). "National Institute of Siddha a milestone in health care". The Hindu. Chennai. Archived from the original on 7 ನವೆಂಬರ್ 2007. Retrieved 16 October 2011.
  15. "Siddha hospital to get new OPD building". The Hindu. Chennai. 3 May 2018. Retrieved 4 May 2018.
  16. Madhavan, D. (20 December 2012). "National Institute of Siddha modifies expansion plan". The Hindu. Chennai. Retrieved 23 December 2012.
  17. "National Institute of Unani Medicine, Bangalore". AYUSH. Archived from the original on 2013-12-20. Retrieved 2013-12-20.
  18. "Courses". National Institute of Unani Medicine. Archived from the original on 2013-11-27. Retrieved 2013-12-20.
  19. "AYUSH ministry aims to triple market share of its medicines, services - Times of India". The Times of India. Retrieved 2019-01-31.
  20. Sharma, Neetu Chandra (2018-10-20). "Govt allocates ₹144 crore to AYUSH ministry for alternative medicines". Mint (in ಇಂಗ್ಲಿಷ್). Retrieved 2019-01-31.
  21. Sources that criticize the entirety of AYUSH as a pseudo-scientific venture:
  22. Tuomela, R (1987). "Chapter 4: Science, Protoscience, and Pseudoscience". In Pitt JC, Marcello P (eds.). Rational Changes in Science: Essays on Scientific Reasoning. Boston Studies in the Philosophy of Science. Vol. 98. Springer. pp. 83–101. doi:10.1007/978-94-009-3779-6_4. ISBN 978-94-010-8181-8.
  23. Smith K (2012). "Homeopathy is Unscientific and Unethical". Bioethics. 26 (9): 508–12. doi:10.1111/j.1467-8519.2011.01956.x.
  24. Baran GR, Kiana MF, Samuel SP (2014). "Science, Pseudoscience, and Not Science: How Do They Differ?". Chapter 2: Science, Pseudoscience, and Not Science: How Do They Differ?. Springer. pp. 19–57. doi:10.1007/978-1-4614-8541-4_2. ISBN 978-1-4614-8540-7. within the traditional medical community it is considered to be quackery {{cite book}}: |work= ignored (help)
  25. Ladyman J (2013). "Chapter 3: Towards a Demarcation of Science from Pseudoscience". In Pigliucci M, Boudry M (eds.). Philosophy of Pseudoscience: Reconsidering the Demarcation Problem. University of Chicago Press. pp. 48–49. ISBN 978-0-226-05196-3. Yet homeopathy is a paradigmatic example of pseudoscience. It is neither simply bad science nor science fraud, but rather profoundly departs from scientific method and theories while being described as scientific by some of its adherents (often sincerely).
  26. Shaw, DM (2010). "Homeopathy is where the harm is: Five unethical effects of funding unscientific 'remedies'". Journal of Medical Ethics. 36 (3): 130–31. doi:10.1136/jme.2009.034959. PMID 20211989.
  27. Sample I (21 July 2008). "Pharmacists urged to 'tell the truth' about homeopathic remedies". The Guardian. London.
  28. "Homeopathy". American Cancer Society. Archived from the original on 16 ಮಾರ್ಚ್ 2013. Retrieved 12 October 2014.
  29. UK Parliamentary Committee Science and Technology Committee - "Evidence Check 2: Homeopathy" Archived 2015-07-26 ವೇಬ್ಯಾಕ್ ಮೆಷಿನ್ ನಲ್ಲಿ.
  30. Grimes, D.R. (2012). "Proposed mechanisms for homeopathy are physically impossible". Focus on Alternative and Complementary Therapies. 17 (3): 149–55. doi:10.1111/j.2042-7166.2012.01162.x.
  31. "Homeopathic products and practices: assessing the evidence and ensuring consistency in regulating medical claims in the EU" (PDF). European Academies' Science Advisory Council. September 2017. p. 1. Retrieved 1 October 2017. ... we agree with previous extensive evaluations concluding that there are no known diseases for which there is robust, reproducible evidence that homeopathy is effective beyond the placebo effect.
  32. Semple D, Smyth R (2013). Chapter 1: Psychomythology (3rd ed.). Oxford University Press. p. 20. ISBN 978-0-19-969388-7. {{cite book}}: |work= ignored (help)
  33. Kaufman, Allison B.; Kaufman, James C. (2018-01-12). Pseudoscience: The Conspiracy Against Science (in ಇಂಗ್ಲಿಷ್). MIT Press. ISBN 9780262037426.
  34. "13-10-09". Skeptic (in ಅಮೆರಿಕನ್ ಇಂಗ್ಲಿಷ್). 2013-10-09. Retrieved 2019-01-31.
  35. Quack, Johannes (2011). Disenchanting India: Organized Rationalism and Criticism of Religion in India. Oxford University Press. pp. 3, 213. ISBN 9780199812608.
  36. Manohar, P. Ram (2009). "The blending of science and spirituality in the Ayurvedic healing tradition". In Paranjape, Makarand R. (ed.). Science, Spirituality and the Modernization of India. Anthem Press. pp. 172–3. ISBN 9781843317760.
  37. Sources documenting the same:
  38. Carroll, Robert (26 November 2012). "Natural". The Skeptic's Dictionary. Retrieved 2013-09-08.
  39. "NCAHF Position Paper on Over the Counter Herbal Remedies (1995)". National Council Against Health Fraud. 1995. Retrieved 2009-04-17.
  40. Atwood, Kimball C., IV (2003). "Naturopathy: A critical appraisal". Medscape General Medicine. 5 (4): 39. PMID 14745386.{{cite journal}}: CS1 maint: multiple names: authors list (link)(registration required)
  41. Gorski, David H. (18 September 2014). "Integrative oncology: really the best of both worlds?". Nature Reviews Cancer. 14 (10): 692–700. doi:10.1038/nrc3822. PMID 25230880.
  42. Singh S, Ernst E (2009). Naturopathy. Transworld. pp. 197–. ISBN 978-1-4090-8180-7. many naturopaths are against mainstream medicine and advise their patients accordingly – for instance many are not in favour of vaccination. {{cite book}}: |work= ignored (help)
  43. Krisanaprakornkit, T.; Ngamjarus, C.; Witoonchart, C.; Piyavhatkul, N. (2010). "Meditation therapies for attention-deficit/hyperactivity disorder (ADHD)". Cochrane Database of Systematic Reviews (6): CD006507. doi:10.1002/14651858.CD006507.pub2. PMC 6823216. PMID 20556767.
  44. Ospina, M. B.; Bond, K.; Karkhaneh, M.; et al. (2008). "Clinical trials of meditation practices in health care: characteristics and quality". Journal of Alternative and Complementary Medicine. 14 (10): 199–213. doi:10.1089/acm.2008.0307. PMID 19123875.
  45. Uebelacker, L. A.; Epstein-Lubow, G.; Gaudiano, B. A.; Tremont, G.; Battle, C. L.; Miller, I. W. (2010). "Hatha yoga for depression: critical review of the evidence for efficacy, plausible mechanisms of action, and directions for future research". Journal of Psychiatric Practice. 16 (1): 22–33. doi:10.1097/01.pra.0000367775.88388.96. PMID 20098228.
  46. Wieland, L. Susan; Skoetz, Nicole; Pilkington, Karen; Vempati, Ramaprabhu; D'Adamo, Christopher R; Berman, Brian M (2017-01-12). "Yoga treatment for chronic non‐specific low back pain". The Cochrane Database of Systematic Reviews. 2017 (1): CD010671. doi:10.1002/14651858.CD010671.pub2. ISSN 1469-493X. PMC 5294833. PMID 28076926.
  47. "Naturopathy Textbook". sciencebasedmedicine.org (in ಅಮೆರಿಕನ್ ಇಂಗ್ಲಿಷ್). Retrieved 2020-01-16.
  48. "Naturopathy Embraces the Four Humors". sciencebasedmedicine.org (in ಅಮೆರಿಕನ್ ಇಂಗ್ಲಿಷ್). Retrieved 2020-01-16.
  49. Misra, Anoop; Gulati, Seema; Luthra, Atul (2016). "Alternative medicines for diabetes in India: Maximum hype, minimum science". The Lancet Diabetes & Endocrinology. 4 (4): 302–303. doi:10.1016/S2213-8587(15)00515-X. PMID 27016323.
  50. ೫೦.೦ ೫೦.೧ Patwardhan, Bhushan (2016). "Ayurvedic drugs in case: Claims, evidence, regulations and ethics". Journal of Ayurveda and Integrative Medicine. 7 (3): 135–137. doi:10.1016/j.jaim.2016.08.005. PMC 5052386. PMID 27640330.
  51. ೫೧.೦ ೫೧.೧ Pulla, Priyanka (2018-02-25). "Big claims, little evidence". The Hindu (in Indian English). ISSN 0971-751X. Retrieved 2018-12-16.
  52. "Homoeopathy pills to check spread of dengue". The Hindu (in Indian English). Special Correspondent. 2018-09-11. ISSN 0971-751X. Retrieved 2019-01-22.{{cite news}}: CS1 maint: others (link)
  53. Chandna, Himani (16 April 2018). "India could have the solution to cure dengue by next year: an ayurvedic pill". The Print.in.
  54. "Ayurvedic dengue cure: Indian scientists create first of its kind drug to treat the disease". Hindustan Times (in ಇಂಗ್ಲಿಷ್). 2018-04-17. Retrieved 2019-01-22.
  55. Reporter, Staff (2015-01-28). "Swine flu prevention: homeo pills effective, say officials". The Hindu (in Indian English). ISSN 0971-751X. Retrieved 2019-01-23.
  56. Shaikh, Dr Sumaiya (2018-05-15). "Do the AYUSH based treatments for autism stand up to scientific scrutiny?". Alt News (in ಬ್ರಿಟಿಷ್ ಇಂಗ್ಲಿಷ್). Retrieved 2019-01-22.
  57. Mittal, Shivani (2019-01-29). "The inefficacy of AYUSH-64, the anti-malarial Ayurvedic drug developed by Ministry of AYUSH". Alt News (in ಬ್ರಿಟಿಷ್ ಇಂಗ್ಲಿಷ್). Retrieved 2019-01-31.
  58. Reporter, B. S. (2015-04-05). "A homeopathic experiment gives hope for treatment of AIDS". Business Standard India. Retrieved 2019-01-23.
  59. "Ministry of Ayush Develops drugs for Dengue, Cancer". United News of India.
  60. Vora, Priyanka. "There's no scientific evidence, but AYUSH ministry is recommending alternative medicines for dengue". Scroll.in (in ಅಮೆರಿಕನ್ ಇಂಗ್ಲಿಷ್). Retrieved 2019-01-22.
  61. "What is AYUSH and the controversy around it?". Deccan Herald (in ಇಂಗ್ಲಿಷ್). 2018-11-20. Retrieved 2019-01-22.
  62. "Doctors, health activists rap Ayush ministry's bid to promote alternative medical systems in anti-dengue battle". www.pharmabiz.com. Archived from the original on 2019-01-23. Retrieved 2019-01-22.
  63. Sengupta, Nirmal (2018). Traditional Knowledge in Modern India: Preservation, Promotion, Ethical Access and Benefit Sharing Mechanisms (in ಇಂಗ್ಲಿಷ್). Springer. ISBN 9788132239222. Archived from the original on 2018-12-26. Retrieved 2019-01-09.
  64. Reddy, Prashant. "Innovation and Regulation of Ayurvedic medicine: CSIR's BGR-34, nimensulide in Ayurvedic medicine and other such stories". SpicyIP (in ಅಮೆರಿಕನ್ ಇಂಗ್ಲಿಷ್). Archived from the original on 2018-12-26. Retrieved 2018-12-26.
  65. Shaikh, Dr Sumaiya (2017-08-13). "Are AYUSH supported BGR-34 and IME-9 drugs safe and effective for diabetes?". Alt News (in ಬ್ರಿಟಿಷ್ ಇಂಗ್ಲಿಷ್). Archived from the original on 2018-12-15. Retrieved 2018-12-15.
  66. Mukunth, Vasudevan. "After BGR-34, Ministry of AYUSH Pushes #Homeopathy4Diabetes". thewire.in (in ಬ್ರಿಟಿಷ್ ಇಂಗ್ಲಿಷ್). Retrieved 2017-05-24.
  67. "7 Scientific Pieces Of 'Propaganda Against Homeopathy' That The Government Might Need To Consider". HuffPost India (in ಇಂಗ್ಲಿಷ್). 2017-08-09. Retrieved 2019-01-23.
  68. Kakkilaya, Srinivas (2008-09-04). "Chikungunya: Is there an alternative?". Nirmukta (in ಅಮೆರಿಕನ್ ಇಂಗ್ಲಿಷ್). Archived from the original on 2019-01-24. Retrieved 2019-01-23.
  69. "90% of Indians prefer allopathy over AYUSH - Times of India". The Times of India. Retrieved 2019-01-22.
  70. "People want modern medicine, not miracle cures". Hindustan Times (in ಇಂಗ್ಲಿಷ್). 2016-05-22. Retrieved 2020-01-15.

ಬಾಹ್ಯ ಲಿಂಕ್‌ಗಳು ಬದಲಾಯಿಸಿ