ನೈನಿತಾಲ್: ಪರಿಷ್ಕರಣೆಗಳ ನಡುವಿನ ವ್ಯತ್ಯಾಸ

Content deleted Content added
"Nainital" ಪುಟವನ್ನು ಅನುವಾದಿಸುವುದರಿಂದ ಸೃಷ್ಟಿಸಲಾಯಿತು
ಟ್ಯಾಗ್‌ಗಳು: ವಿಷಯ ಅನುವಾದ ContentTranslation2
 
ದೋಷ ಸರಿಪಡಿಸಿದೆ
೫ ನೇ ಸಾಲು:
[[ಹಿಮಾಲಯ|ಹಿಮಾಲಯದ]] ಹೊರಗಿನ ತಪ್ಪಲಿನ ಕುಮಾವೂನ್ ನಲ್ಲಿ ರಾಜ್ಯ ರಾಜಧಾನಿ [[ದೆಹರಾದೂನ್‌|ಡೆಹ್ರಾಡೂನ್]] ದಿಂದ ನೈನಿತಾಲ್ {{Convert|285|km|mi|abbr=on}} ಮತ್ತು ಭಾರತದ ರಾಜಧಾನಿಯಾದ [[ನವ ದೆಹಲಿ|ನವದೆಹಲಿಯಿಂದ]] {{Convert|345|km|mi|abbr=on}} ದೂರದಲ್ಲಿದೆ.ಸಮುದ್ರ ಮಟ್ಟಕ್ಕಿಂತ {{Convert|2084|m|ft}} ಎತ್ತರದಲ್ಲಿದೆ , ನಗರವು ಕಣ್ಣಿನ ಆಕಾರದ ಸರೋವರವನ್ನು ಹೊಂದಿರುವ ಕಣಿವೆಯಲ್ಲಿ ಸ್ಥಾಪಿತವಾಗಿದೆ. ಸರಿಸುಮಾರು ಎರಡು ಮೈಲಿ ಸುತ್ತಳತೆಯಲ್ಲಿ ಪರ್ವತಗಳಿಂದ ಆವೃತವಾಗಿದೆ. ಅವುಗಳಲ್ಲಿ ಅತಿ ಎತ್ತರದ ಶಿಖರಗಳೆಂದರೆ ನೈನಾ ಶಿಖರ ({{Convert|2615|m|ft|abbr=on}} ) ಉತ್ತರದಲ್ಲಿ, ದಿಯೋಪಾಥಾ ( {{Convert|2438|m|ft|abbr=on}} ) ಪಶ್ಚಿಮದಲ್ಲಿ ಮತ್ತು ಅಯರ್‌ಪಾಥ ( {{Convert|2278|m|ft|abbr=on}} ) ದಕ್ಷಿಣದಲ್ಲಿ. ಎತ್ತರದ ಶಿಖರಗಳ ಮೇಲ್ಭಾಗದಿಂದ, "ದಕ್ಷಿಣಕ್ಕೆ ವಿಶಾಲವಾದ ಬಯಲಿನ ಅಥವಾ ಹಿಮಾಲಯದ ಕೇಂದ್ರ ಅಕ್ಷವನ್ನು ರೂಪಿಸುವ ದೊಡ್ಡ ಹಿಮಭರಿತ ಶ್ರೇಣಿಗಳಿಂದ ಸುತ್ತುವರೆದಿರುವ ಉತ್ತರಕ್ಕೆ ಮಲಗಿರುವ ಗೋಜಲಿನ ರೇಖೆಗಳ ಭವ್ಯವಾದ ನೋಟಗಳನ್ನು ಪಡೆಯಬಹುದು." <ref name="gazeteerquote">[http://dsal.uchicago.edu/reference/gazetteer/pager.html?objectid=DS405.1.I34_V18_328.gif Nainital District], ''[[The Imperial Gazetteer of India]]'', volume 18, pp. 322–323. 1908</ref> ಗಿರಿಧಾಮವು ವರ್ಷಪೂರ್ತಿ ಪ್ರವಾಸಿಗರನ್ನು ಆಕರ್ಷಿಸುತ್ತದೆ.
 
== ಭೌಗೋಳಿಕತೆ ಮತ್ತು ಹವಾಮಾನ ==
== Geography and climate ==
 
=== ಲಕ್ಷಣ ===
೨೬ ನೇ ಸಾಲು:
 
ಬೇಸಿಗೆಯು ಬೆಟ್ಟಗಳಲ್ಲಿ ಬಯಲು ಪ್ರದೇಶಕ್ಕಿಂತ ತುಲನಾತ್ಮಕವಾಗಿ ಮುಂಪ್ರಾರಂಭವಾಗುತ್ತದೆ. ಮತ್ತು ಇದು ತುಂಬಾ ಉದ್ದ ಮತ್ತು ಆರ್ದ್ರವಾಗಿರುತ್ತದೆ. ಜುಲೈ ಮತ್ತು ಆಗಸ್ಟ್‌ನಲ್ಲಿ ಸರಾಸರಿ ತಾಪಮಾನವು ಕಡಿಮೆಯಾಗುತ್ತದೆ ಮತ್ತು ಈ ಋತುವಿನಲ್ಲಿ [[ಆರ್ದ್ರತೆ]] ಥಟ್ಟನೆ ಏರುತ್ತದೆ. ಮಾನ್ಸೂನ್ ಸಾಮಾನ್ಯವಾಗಿ ಮೇ ಮಧ್ಯಭಾಗದಲ್ಲಿ ಮಳೆ ಬಿದ್ದಾಗ ಪ್ರಾರಂಭವಾಗುತ್ತದೆ ಮತ್ತು ಅಕ್ಟೋಬರ್ ಮಧ್ಯದವರೆಗೆ ಮುಂದುವರಿಯುತ್ತದೆ. ನೈನಿತಾಲ್ ನಲ್ಲಿ ಹಿಮಾಲಯದ ಹೊರಗಿನ ಎತ್ತರದ ಶ್ರೇಣಿಗಳ ಸಾಮೀಪ್ಯದಿಂದಾಗಿ, ಹೆಚ್ಚಿನ ವಾರ್ಷಿಕ ಮಳೆಯಾಗುತ್ತದೆ. ಸಾಮಾನ್ಯವಾಗಿ, ಸೆಪ್ಟೆಂಬರ್ ಮಧ್ಯದ ವೇಳೆಗೆ, ಮಾನ್ಸೂನ್ ದುರ್ಬಲಗೊಳ್ಳುತ್ತದೆ ಮತ್ತು ದೀರ್ಘ ಮಧ್ಯಂತರದ ನಂತರ ಮಳೆ ಸಾಮಾನ್ಯವಾಗಿ ಸಂಭವಿಸುತ್ತದೆ. ಮಾನ್ಸೂನ್ ಹಿಮ್ಮೆಟ್ಟುವಿಕೆಯೊಂದಿಗೆ, ಗಾಳಿ ಹಿಮ್ಮುಖ ದಿಕ್ಕಿನಲ್ಲಿ ಬೀಸುತ್ತದೆ. ಮಳೆಗಾಲದ ನಂತರದ ಹವಾಮಾನವು ಪ್ರಕಾಶಮಾನವಾದ ಆಕಾಶದಿಂದ ನಿರೂಪಿಸಲ್ಪಟ್ಟಿದೆ. ಇದು ವಾಸ್ತವವಾಗಿ ಮಳೆ ಮತ್ತು ಚಳಿಗಾಲದ ನಡುವಿನ ಪರಿವರ್ತನೆಯಾಗಿದೆ ಮತ್ತು ಕಡಿಮೆ ಮಳೆಯೊಂದಿಗೆ, ಮಾಸಿಕ ತಾಪಮಾನವು ಜನವರಿ ಮಧ್ಯದವರೆಗೆ ದಿನೇದಿನೇ ಕುಸಿತವನ್ನು ದಾಖಲಿಸುತ್ತದೆ.{{Weather box|location=Nainital (1961-1979, extremes 1953–1979)|Jun rain mm=339.1|Feb rain days=3.9|Jan rain days=3.5|year rain mm=2305.3|Dec rain mm=23.9|Nov rain mm=7.7|Oct rain mm=54.7|Sep rain mm=346.3|Aug rain mm=556.4|Jul rain mm=685.4|May rain mm=72.4|Apr rain days=2.8|Apr rain mm=33.8|Mar rain mm=57.1|Feb rain mm=66.1|Jan rain mm=82.4|rain colour=green|year record low C=-5.6|Dec record low C=-4.4|Nov record low C=0.5|Oct record low C=4.4|Mar rain days=3.5|May rain days=4.7|Aug record low C=9.6|Apr humidity=49|year humidity=64|Dec humidity=59|Nov humidity=62|Oct humidity=65|Sep humidity=79|Aug humidity=84|Jul humidity=82|Jun humidity=66|May humidity=48|Mar humidity=53|Jun rain days=12.8|Feb humidity=60|Jan humidity=65|time day=17:30 [[Indian Standard Time|IST]]|year rain days=87.2|Dec rain days=1.4|Nov rain days=0.5|Oct rain days=2.8|Sep rain days=11.1|Aug rain days=19.8|Jul rain days=20.4|Sep record low C=-1.1|Jul record low C=10.4|metric first=yes|Oct record high C=24.8|Jun high C=23.4|May high C=23.2|Apr high C=20.7|Mar high C=16.1|Feb high C=11.9|Jan high C=10.9|year record high C=30.0|Dec record high C=21.8|Nov record high C=21.4|Sep record high C=24.6|Aug high C=21.0|Aug record high C=26.6|Jul record high C=26.1|Jun record high C=30.0|May record high C=29.6|Apr record high C=28.0|Mar record high C=24.6|Feb record high C=21.7|Jan record high C=18.4|single line=yes|Jul high C=21.7|Sep high C=20.5|Jun record low C=10.0|Sep low C=13.7|May record low C=5.0|Apr record low C=0.0|Mar record low C=-3.0|Feb record low C=-4.3|Jan record low C=-5.6|year low C=9.9|Dec low C=2.9|Nov low C=5.8|Oct low C=9.7|Aug low C=16.0|Oct high C=18.8|Jul low C=16.3|Jun low C=16.2|May low C=14.3|Apr low C=11.8|Mar low C=7.3|Feb low C=3.3|Jan low C=1.7|year high C=18.0|Dec high C=12.8|Nov high C=15.3|source 1=[[India Meteorological Department]]<ref name=IMDnormals>{{cite web
| archiveurl = https://web.archive.org/web/20200216160549/http://imdpune.gov.in/library/public/Climatological%20Normals%20%281961-1990%29.pdf
| archivedate = 16 February 2020
| url = http://imdpune.gov.in/library/public/Climatological%20Normals%20%281961-1990%29.pdf
| title = Station: Nainital Climatological Table 1961–1990
| work = Climatological Normals 1961–1990
| publisher = India Meteorological Department
| date = July 2010
| pages = 581–582
| accessdate = 31 March 2020
| url-status = live}}</ref><ref name=IMDextremes>
{{cite web
| archiveurl = https://web.archive.org/web/20200205042509/http://imdpune.gov.in/library/public/EXTREMES%20OF%20TEMPERATURE%20and%20RAINFALL%20upto%202012.pdf
| archivedate = 5 February 2020
| url = http://imdpune.gov.in/library/public/EXTREMES%20OF%20TEMPERATURE%20and%20RAINFALL%20upto%202012.pdf
| title = Extremes of Temperature & Rainfall for Indian Stations (Up to 2012)
| publisher = India Meteorological Department
| date = December 2016
| page = M227
| accessdate = 31 March 2020}}</ref>}}{{Weather box|location=Nainital (1961-1979, extremes 1953–1979)|Jun rain mm=339.1|Feb rain days=3.9|Jan rain days=3.5|year rain mm=2305.3|Dec rain mm=23.9|Nov rain mm=7.7|Oct rain mm=54.7|Sep rain mm=346.3|Aug rain mm=556.4|Jul rain mm=685.4|May rain mm=72.4|Apr rain days=2.8|Apr rain mm=33.8|Mar rain mm=57.1|Feb rain mm=66.1|Jan rain mm=82.4|rain colour=green|year record low C=-5.6|Dec record low C=-4.4|Nov record low C=0.5|Oct record low C=4.4|Mar rain days=3.5|May rain days=4.7|Aug record low C=9.6|Apr humidity=49|year humidity=64|Dec humidity=59|Nov humidity=62|Oct humidity=65|Sep humidity=79|Aug humidity=84|Jul humidity=82|Jun humidity=66|May humidity=48|Mar humidity=53|Jun rain days=12.8|Feb humidity=60|Jan humidity=65|time day=17:30 [[Indian Standard Time|IST]]|year rain days=87.2|Dec rain days=1.4|Nov rain days=0.5|Oct rain days=2.8|Sep rain days=11.1|Aug rain days=19.8|Jul rain days=20.4|Sep record low C=-1.1|Jul record low C=10.4|metric first=yes|Oct record high C=24.8|Jun high C=23.4|May high C=23.2|Apr high C=20.7|Mar high C=16.1|Feb high C=11.9|Jan high C=10.9|year record high C=30.0|Dec record high C=21.8|Nov record high C=21.4|Sep record high C=24.6|Aug high C=21.0|Aug record high C=26.6|Jul record high C=26.1|Jun record high C=30.0|May record high C=29.6|Apr record high C=28.0|Mar record high C=24.6|Feb record high C=21.7|Jan record high C=18.4|single line=yes|Jul high C=21.7|Sep high C=20.5|Jun record low C=10.0|Sep low C=13.7|May record low C=5.0|Apr record low C=0.0|Mar record low C=-3.0|Feb record low C=-4.3|Jan record low C=-5.6|year low C=9.9|Dec low C=2.9|Nov low C=5.8|Oct low C=9.7|Aug low C=16.0|Oct high C=18.8|Jul low C=16.3|Jun low C=16.2|May low C=14.3|Apr low C=11.8|Mar low C=7.3|Feb low C=3.3|Jan low C=1.7|year high C=18.0|Dec high C=12.8|Nov high C=15.3|source 1=[[India Meteorological Department]]<ref name=IMDnormals>{{cite web
| archiveurl = https://web.archive.org/web/20200216160549/http://imdpune.gov.in/library/public/Climatological%20Normals%20%281961-1990%29.pdf
| archivedate = 16 February 2020
Line ೬೯ ⟶ ೫೦:
''ಕ್ವಿಕಸ್ ಇಂಕನ'' ಓಕ್ (Banj), ''Aesculus ಇಂಡಿಕಾ'' (Pangar ಅಥವಾ ಕುದುರೆ ಚೆಸ್ಟ್ನಟ್), ''Juglans ರೆಜಿಯಾ'' (Akhrot ಅಥವಾ ಆಕ್ರೋಡು), ''ಪಾಪುಲಸ್ ciliata'' (ಹಿಲ್ ಅರಳಿ, ಪವಿತ್ರ ಮರ), ''ಫ್ರಾಕ್ಶ್ನಸ್ micrantha'' (ಬೂದಿ ಮರ ಅಥವಾ ಆಂಗ್ಯು), ''Platanus ಓರಿಯೆಂಟಾಲಿಸ್'' (chinar), ''ರುಬಸ್ lasiocarpus'' (Hisalu), ''ರೋಸಾ ಮೊಸ್ಚಾಟಾ'' (ಕುಂಜ್ ಅಥವಾ ಕಸ್ತೂರಿ ಗುಲಾಬಿ), ''ಬೆರ್ಬರಿಸ್ ಏಶಿಯಾಟಿಕ'' (Kilmora), ''Cupressus torulosa'' (Surai ಅಥವಾ ಹಿಮಾಲಯದ ಸೈಪ್ರೆಸ್ ), ''ರ್ರ್ಹೋಡೋಡೆಂಡ್ರನ್ arboreum'' (Buruns), ''[[ದೇವದಾರು|Cedrus deodara]]'' (ದೇವದಾರು), ''ಸ್ಯಾಲಿಕ್ಸ್ acmophylla'' ( ವೀಪಿಂಗ್ ವಿಲೋ ), ಮತ್ತು ''ಪಿನಸ್'' (ಪೈನ್).
 
ಸರೋವರದಲ್ಲಿ ಹಲವಾರು ಜಾತಿಯ ಔಷಧೀಯ ಸಸ್ಯ ಮತ್ತು ತೋಟಗಾರಿಕೆ ಸಸ್ಯಗಳು ಕಂಡುಬಂದಿವೆ. ಅಕ್ವಾಟಿಕ್ ಮ್ಯಾಕ್ರೋಫಿಟಿಕ್ ಸಸ್ಯವರ್ಗದಲ್ಲಿ ''[[ಪೊಟಮೊಜೆಟನ್ ಪೆಕ್ಟಿನಾಟಸ್]]'', ''ಪೊಟಮೊಜೆಟನ್ ಕ್ರಿಸ್ಪಸ್'', ''ಪಾಲಿಗೊನಮ್ ಗ್ಲಾಬ್ರಮ್'', ''ಪಾಲಿಗೊನಮ್ ಆಂಫಿಬಿಯಮ್'' ಮತ್ತು ''[[ಬಹುಭುಜಾಕೃತಿಯ ಹೈಡ್ರೋಪೈಪರ್|ಪಾಲಿಗೊನಮ್ ಹೈಡ್ರೋಪೈಪರ್]]'' ( [[ನೀರಿನ ಮೆಣಸು|ವಾಟರ್ ಪೆಪರ್]] ) ಸೇರಿವೆ. <ref name="flora2">{{Cite web|url=http://nainital.nic.in/flora.htm|title=Introduction, Horticulture, Medicinal flora, Animals and Fishes|archive-url=https://web.archive.org/web/20080407212245/http://nainital.nic.in/flora.htm|archive-date=7 April 2008|access-date=29 January 2020}}</ref> ಸರೋವರದಲ್ಲಿ ಕಂಡುಬರುವ ಮೀನುಗಳು ಸಾಮಾನ್ಯವಾಗಿ [[ಕಾರ್ಪ್ಸ್]] [[ಮಹಸ್ಸೀರ್|ಮಹಸೀರ್]], ಮತ್ತು ಮೇ ನಿಂದ ಸೆಪ್ಟೆಂಬರ್ ವರೆಗೆ ಒಂದು ಮೊಟ್ಟೆಯಿಡುವ ಅವಧಿಯಲ್ಲಿ ಹಲವಾರು ಬಾರಿ ಸಂತಾನೋತ್ಪತ್ತಿ ಮಾಡುವ [[ಮಿರರ್ ಕಾರ್ಪ್]] . ಎರಡು ಜಾತಿಯ ಮಹಾಸೀರ್ ಮೀನುಗಳು, ಟಾರ್ ಟಾರ್: ಕೆಂಪು ಫಿನ್ಡ್ [[ಮಹಸ್ಸೀರ್|ಮಹ್ಸೀರ್]] ಮತ್ತು ''[[ಟಾರ್ ಪುಟಿಟೋರಾ]]'' : ಹಳದಿ ಫಿನ್ಡ್ [[ಮಹಸ್ಸೀರ್|ಮಹ್ಸೀರ್]], ಆಹಾರ ಮೀನು 20 ರಿಂದ 60cm (7.87 ರಿಂದ 23.62&nbsp;ಇಂಚುಗಳು) ರವರೆಗೆ ವಿಭಿನ್ನ ಗಾತ್ರಗಳಿಗೆ ಬೆಳೆಯುತ್ತದೆ. ಹಿಲ್ ಟ್ರೌಟ್ನ ಮೂರು ಪ್ರಭೇದಗಳು ಸರೋವರದಲ್ಲಿ ಕಂಡುಬರುತ್ತವೆ: ''ಸ್ಕಿಜೋಥೊರಾಕ್ಸ್ ಸಿನುವಾಟಸ್'', ''ಸ್ಕಿಜೋಥೊರಾಕ್ಸ್ ರಿಚರ್ಡ್ಸೋನಿ'' ಮತ್ತು ''ಸ್ಕಿಜೋಥೊರಾಕ್ಸ್ ಪ್ಲಾಜಿಯೊಸ್ಟಾರ್ನಸ್'' . ಸರೋವರದಲ್ಲಿ ಬೆಳೆಸುವ ಆಮದು ಮೀನು ಮಿರರ್ ಕಾರ್ಪ್ ಅಥವಾ ''[[ಸೈಪ್ರಿನಸ್ ಕಾರ್ಪಿಯೋ]]'' . <ref name="flora2" /> [[ಸೊಳ್ಳೆ]] [[ಲಾರ್ವಾ|ಲಾರ್ವಾಗಳನ್ನು]] ನಿಯಂತ್ರಿಸಲು ಜೈವಿಕ ನಿಯಂತ್ರಣ ಕ್ರಮವಾಗಿ ಸರೋವರದಲ್ಲಿ ಮಾಸ್ಕಿಟೋಫಿಶ್ ಎಂದೂ ಕರೆಯಲ್ಪಡುವ ''[[ಗ್ಯಾಂಬುಸಿಯಾ ಅಫಿನಿಸ್|ಗ್ಯಾಂಬೂಸಿಯಾ ಅಫಿನಿಸ್]]'' ಅನ್ನು ಪರಿಚಯಿಸಲಾಗಿದೆ. <ref name="flora2" />
Several species of medicinal flora and horticulture plants have also been found in the lake. The Aquatic Macrophytic vegetation include ''Potamogeton pectinatus'', ''Potamogeton crispus'', ''Polygonum glabrum'', ''Polygonum amphibium'' and ''Polygonum hydropiper'' (Water pepper).<ref name="flora">{{Cite web|url=http://nainital.nic.in/flora.htm|title=Introduction, Horticulture, Medicinal flora, Animals and Fishes|archive-url=https://web.archive.org/web/20080407212245/http://nainital.nic.in/flora.htm|archive-date=7 April 2008|access-date=29 January 2020}}</ref> The fishes found in the lake are generally carps Mahseer, and the mirror carp which breed several times during one spawning season during May to September. Two species of Mahaseer fish viz., Tor tor: The red finned mahseer and the ''Tor putitora'': The yellow finned mahseer, a food fish which grows to varying sizes from 20 to 60&nbsp;cm (7.87 to 23.62&nbsp;inches) are found. Three species of Hill Trout are found in the lake: the ''Schizothorax sinuatus'', ''Schizothorax richardsoni'' and ''Schizothorax plagiostornus''. The imported fish bred in the lake is Mirror carp or ''Cyprinus carpio''. ''Gambusia affinis'' also called Mosquitofish has been introduced in the lake as a biocontrol measure to control [[ಸೊಳ್ಳೆ|Mosquito]] larvae.
 
== ಜನಸಂಖ್ಯಾಶಾಸ್ತ್ರ ==
{{India census population|1871=|1971=23986|align=left|title=Historical population|state=[[Uttarakhand]]|2011=41377|2001=38630|1991=29837|1981=24835|1961=14495|1881=6576|1951=12350|1941=9539|1931=9741|1921=11230|1911=10270|1901=7609|1891=8455|footnote=Source: 1881 – [[The Imperial Gazetteer of India]]<ref name="igoi1886">{{cite book|last1=Hunter|first1=W. W.|title=The Imperial Gazetteer of India Volume VIII|date=1886|publisher=Trubner & Co.|location=London}}</ref>{{rp|82}}<br>1901–2011 – District Census Handbook: Nainital<ref name="dchba">{{cite book|title=District Census Handbook Nainital Part-A|publisher=Directorate of Census Operations, Uttarakhand|location=Dehradun|url=http://www.censusindia.gov.in/2011census/dchb/0511_PART_A_DCHB_NAINITAL.pdf}}</ref>{{rp|509–510}}}}{{India census population|1871=|1971=23986|align=left|title=Historical population|state=[[Uttarakhand]]ಚಿತ್ರ:Nainital2005.jpg|2011=41377thumb|2001=38630|1991=29837|1981=24835|1961=14495|1881=6576|1951=12350|1941=9539|1931=9741|1921=11230|1911=10270|1901=7609|1891=8455|footnote=Source:ರಾತ್ರಿಯಲ್ಲಿ 1881ನೈನಿ ಸರೋವರದ [[The Imperial Gazetteer of Indiaನೋಟ]]<ref name="igoi1886">{{cite book|last1=Hunter|first1=W. W.|title=The Imperial Gazetteer of India Volume VIII|date=1886|publisher=Trubner & Co.|location=London}}</ref>{{rp|82}}<br>1901–2011 – District Census Handbook: Nainital<ref name="dchba">{{cite book|title=District Census Handbook Nainital Part-A|publisher=Directorate of Census Operations, Uttarakhand|location=Dehradun|url=http://www.censusindia.gov.in/2011census/dchb/0511_PART_A_DCHB_NAINITAL.pdf}}</ref>{{rp|509–510}}}}
[[ಚಿತ್ರ:Nainital2005.jpg|thumb|ರಾತ್ರಿಯಲ್ಲಿ ನೈನಿ ಸರೋವರದ ನೋಟ]]
2011 ರ ಭಾರತೀಯ ಜನಗಣತಿಯ ಪ್ರಕಾರ, ನೈನಿತಾಲ್ ಜನಸಂಖ್ಯೆ 41,377. <ref name="census2011">[http://www.census2011.co.in/data/town/800331-nainital-uttarakhand.html Nainital Population Census 2011].</ref> ಪುರುಷರು ಜನಸಂಖ್ಯೆಯ 52.3% ಮತ್ತು ಮಹಿಳೆಯರು 47.7% ರಷ್ಟಿದ್ದಾರೆ, ಹೀಗೆ ನಗರದಲ್ಲಿ ಪ್ರತಿ 1000 ಪುರುಷರಿಗೆ 911 ಮಹಿಳೆಯರ ಲಿಂಗ ಅನುಪಾತವನ್ನು ಗುರುತಿಸಲಾಗಿದೆ, ಇದು ಉತ್ತರಾಖಂಡ ರಾಜ್ಯದ ಸರಾಸರಿ 1000 ಪುರುಷರಿಗೆ 963 ಮಹಿಳೆಯರಿಗಿಂತ ಕಡಿಮೆಯಾಗಿದೆ. ಜನಸಂಖ್ಯಾ ಸಾಂದ್ರತೆಯು ಪ್ರತಿ ಚದರ ಕಿ.ಮೀ.ಗೆ 3527.45 ಜನರು. ನಗರದಲ್ಲಿ ಪ್ರತಿ ಚದರ ಕಿ.ಮೀ.ಗೆ ಸರಾಸರಿ 795.31 ಮನೆಗಳ ಸಾಂದ್ರತೆಯಲ್ಲಿ 9,329 ವಸತಿ ಘಟಕಗಳಿವೆ. ಜನಸಂಖ್ಯೆಯ 9.54% 6 ವರ್ಷಕ್ಕಿಂತ ಕಡಿಮೆ ವಯಸ್ಸಿನವರು. 2011 ರಲ್ಲಿ, ನೈನಿತಾಲ್ ಸರಾಸರಿ ಸಾಕ್ಷರತಾ ಪ್ರಮಾಣ 92.93% ರಷ್ಟಿತ್ತು, ಇದು ಉತ್ತರಾಖಂಡ ರಾಜ್ಯದ ಸರಾಸರಿ 78.82% ಗಿಂತ ಹೆಚ್ಚಾಗಿದೆ - ಸುಮಾರು 96.09% ಪುರುಷರು ಮತ್ತು ನಗರದಲ್ಲಿ 89.47% ಮಹಿಳೆಯರು ಸಾಕ್ಷರರಾಗಿದ್ದಾರೆ.
 
Line ೮೧ ⟶ ೬೧:
{{bar percent|[[Christians|Christian]]|red|0.92}}
{{bar percent|Others†|black|0.8}}
bar box}}ನೈನಿತಾಲ್ನಲ್ಲಿ [[ಹಿಂದೂ ಧರ್ಮ|ಹಿಂದೂ]] ಧರ್ಮವು ಅತಿದೊಡ್ಡ ಧರ್ಮವಾಗಿದೆ, 2011 ರ ಜನಗಣತಿಯಲ್ಲಿ 85.61% ನಿವಾಸಿಗಳು [[ಹಿಂದೂ|ಹಿಂದೂಗಳೆಂದು]] ಗುರುತಿಸಿದ್ದಾರೆ. ನಗರದ ಧಾರ್ಮಿಕ ವಿವರವು ಹೆಚ್ಚು ವೈವಿಧ್ಯಮಯವಾಗಿದೆ, ನೈನಿತಾಲ್ [[ಮುಸ್ಲಿಮ್|ಮುಸ್ಲಿಂ]], ಸಿಖ್ ಮತ್ತು ಕ್ರಿಶ್ಚಿಯನ್ ಸಮುದಾಯಗಳಿಂದ ಗಮನಾರ್ಹ ಸಂಖ್ಯೆಯ ಜನರನ್ನು ಹೊಂದಿದೆ. ನೈನಿತಾಲ್ ನಗರದಲ್ಲಿ [[ಇಸ್ಲಾಂ ಧರ್ಮ|ಇಸ್ಲಾಂ]] ಎರಡನೇ ಅತ್ಯಂತ ಜನಪ್ರಿಯ ಧರ್ಮವಾಗಿದ್ದು, ಸುಮಾರು 11.91% ಜನರು ಇದನ್ನು ಅನುಸರಿಸುತ್ತಿದ್ದಾರೆ. ಕ್ರಿಶ್ಚಿಯನ್ ಧರ್ಮವು 0.92%, ಜೈನ ಧರ್ಮ 0.01%, ಸಿಖ್ ಧರ್ಮ 0.75% ಮತ್ತು ಬೌದ್ಧಧರ್ಮ 0.77%. ಸರಿಸುಮಾರು 0.02% ಜನಸಂಖ್ಯೆಯು ನಾಸ್ತಿಕರು ಅಥವಾ 'ನಿರ್ದಿಷ್ಟ ಧರ್ಮವಿಲ್ಲ'. 1880 ರಲ್ಲಿ ನೈನಿತಾಲ್ 10,054 ಜನಸಂಖ್ಯೆಯನ್ನು ಹೊಂದಿದ್ದು, ಇದರಲ್ಲಿ 6,862 ಹಿಂದೂಗಳು, 1,748 ಮುಸ್ಲಿಮರು, 1,348 ಯುರೋಪಿಯನ್ನರು, 34 ಯುರೇಷಿಯನ್ನರು, 57 ಸ್ಥಳೀಯ ಕ್ರಿಶ್ಚಿಯನ್ನರು ಮತ್ತು 5 'ಇತರರು' ಇದ್ದರು. ಕುಮಾವಾನಿಗಳು ಭಾರತದ ಎಲ್ಲೆಡೆಯ ಜನರೊಂದಿಗೆ ಪಟ್ಟಣದ ಜನಸಂಖ್ಯೆಯ ಪ್ರಮುಖ ಭಾಗವಾಗಿದ್ದಾರೆ.
bar box}}{{bar box|title=Religions in Nainital<ref name="census2011" />|titlebar=#Fcd116|left1=Religion|right1=Percent|float=right|bars={{bar percent|[[Hindus]]|orange|85.61}}
{{bar percent|[[Muslims]]|green|11.91}}
{{bar percent|[[Sikh]]|yellow|0.75}}
{{bar percent|[[Christians|Christian]]|red|0.92}}
{{bar percent|Others†|black|0.8}}
bar box}}
ನೈನಿತಾಲ್ನಲ್ಲಿ [[ಹಿಂದೂ ಧರ್ಮ|ಹಿಂದೂ]] ಧರ್ಮವು ಅತಿದೊಡ್ಡ ಧರ್ಮವಾಗಿದೆ, 2011 ರ ಜನಗಣತಿಯಲ್ಲಿ 85.61% ನಿವಾಸಿಗಳು [[ಹಿಂದೂ|ಹಿಂದೂಗಳೆಂದು]] ಗುರುತಿಸಿದ್ದಾರೆ. ನಗರದ ಧಾರ್ಮಿಕ ವಿವರವು ಹೆಚ್ಚು ವೈವಿಧ್ಯಮಯವಾಗಿದೆ, ನೈನಿತಾಲ್ [[ಮುಸ್ಲಿಮ್|ಮುಸ್ಲಿಂ]], ಸಿಖ್ ಮತ್ತು ಕ್ರಿಶ್ಚಿಯನ್ ಸಮುದಾಯಗಳಿಂದ ಗಮನಾರ್ಹ ಸಂಖ್ಯೆಯ ಜನರನ್ನು ಹೊಂದಿದೆ. ನೈನಿತಾಲ್ ನಗರದಲ್ಲಿ [[ಇಸ್ಲಾಂ ಧರ್ಮ|ಇಸ್ಲಾಂ]] ಎರಡನೇ ಅತ್ಯಂತ ಜನಪ್ರಿಯ ಧರ್ಮವಾಗಿದ್ದು, ಸುಮಾರು 11.91% ಜನರು ಇದನ್ನು ಅನುಸರಿಸುತ್ತಿದ್ದಾರೆ. ಕ್ರಿಶ್ಚಿಯನ್ ಧರ್ಮವು 0.92%, ಜೈನ ಧರ್ಮ 0.01%, ಸಿಖ್ ಧರ್ಮ 0.75% ಮತ್ತು ಬೌದ್ಧಧರ್ಮ 0.77%. ಸರಿಸುಮಾರು 0.02% ಜನಸಂಖ್ಯೆಯು ನಾಸ್ತಿಕರು ಅಥವಾ 'ನಿರ್ದಿಷ್ಟ ಧರ್ಮವಿಲ್ಲ'. 1880 ರಲ್ಲಿ ನೈನಿತಾಲ್ 10,054 ಜನಸಂಖ್ಯೆಯನ್ನು ಹೊಂದಿದ್ದು, ಇದರಲ್ಲಿ 6,862 ಹಿಂದೂಗಳು, 1,748 ಮುಸ್ಲಿಮರು, 1,348 ಯುರೋಪಿಯನ್ನರು, 34 ಯುರೇಷಿಯನ್ನರು, 57 ಸ್ಥಳೀಯ ಕ್ರಿಶ್ಚಿಯನ್ನರು ಮತ್ತು 5 'ಇತರರು' ಇದ್ದರು. ಕುಮಾವಾನಿಗಳು ಭಾರತದ ಎಲ್ಲೆಡೆಯ ಜನರೊಂದಿಗೆ ಪಟ್ಟಣದ ಜನಸಂಖ್ಯೆಯ ಪ್ರಮುಖ ಭಾಗವಾಗಿದ್ದಾರೆ.
 
== ಪುರಾಣ ==
Line ೯೫ ⟶ ೬೯:
 
== ಇತಿಹಾಸ ==
[[File:StJohn_in_Wilderness1860_BLcollection.jpg|right|thumb|ಸೇಂಟ್ ಜಾನ್ ಇನ್ ದಿ ವೈಲ್ಡರ್ನೆಸ್, ನೈನಿಟಾಲ್, 1860]]
 
=== ಆರಂಭಿಕ ನಿರ್ಮಾಣ ===
ಕುಮಾವೂನ್ ಬೆಟ್ಟಗಳು [[ಗೂರ್ಖಾ ಸಮರ|ಆಂಗ್ಲೋ-ನೇಪಾಳಿ ಯುದ್ಧದ ನಂತರ]] (1814-16) ಬ್ರಿಟಿಷ್ ಆಳ್ವಿಕೆಗೆ ಒಳಪಟ್ಟವು. [[ಗಿರಿಧಾಮ]] ಪಟ್ಟಣ ನೈನಿ ತಾಲ್ ಅನ್ನು 1841 ರಲ್ಲಿ ಸ್ಥಾಪಿಸಲಾಯಿತು, ಶಹಜಹಾನ್ಪುರದ ಸಕ್ಕರೆ ವ್ಯಾಪಾರಿ ಪಿ. ಬ್ಯಾರನ್ ಅವರು ಮೊದಲ ಯುರೋಪಿಯನ್ ಮನೆ (ಪಿಲ್ಗ್ರಿಮ್ ಲಾಡ್ಜ್) ಅನ್ನು ನಿರ್ಮಿಸಿದರು. ಅವರ ಆತ್ಮಚರಿತ್ರೆಯಲ್ಲಿ ಅವರು ಹೀಗೆ ಬರೆದಿದ್ದಾರೆ: "ಇದು ಹಿಮಾಲಯದಲ್ಲಿ {{Convert|1500|mi|km}} ಚಾರಣದ ಅವಧಿಯಲ್ಲಿ ನಾನು ಕಂಡ ಅತ್ಯುತ್ತಮ ತಾಣವಾಗಿದೆ." 1846 ರಲ್ಲಿ, ಬಂಗಾಳ ಫಿರಂಗಿದಳದ ಕ್ಯಾಪ್ಟನ್ ಮ್ಯಾಡೆನ್ ನೈನಿ ತಾಲ್ಗೆ ಭೇಟಿ ನೀಡಿದಾಗ, "ವಸಾಹತು ಪ್ರದೇಶದ ಹೆಚ್ಚಿನ ಭಾಗಗಳಲ್ಲಿ ಮನೆಗಳು ವೇಗವಾಗಿ ಬೆಳೆಯುತ್ತಿವೆ: ಮಿಲಿಟರಿ ಶ್ರೇಣಿಗಳ ಶಿಖರದ ಕಡೆಗೆ ಕೆಲವು ಸಮುದ್ರ ಮಟ್ಟಕ್ಕಿಂತ ಸುಮಾರು {{Convert|7500|ft|m|abbr=on}} ಎತ್ತರದಲ್ಲಿ ಒರಟಾದ ಮತ್ತು ವುಡಿ ಅನ್ಯಾರ್ಪಟ್ಟಾ ಆಶಿಶ್ ಗಳನ್ನು (ಅನ್ಯಾರ್-ಪ್ಯಾಟ್&nbsp;- ಎಂದರೆ&nbsp;ಕುಮಾವೊನಿಯಲ್ಲಿ- ಸಂಪೂರ್ಣ ಮುಚ್ಚಿಹಾಕು ಎಂದು. ಸ್ಥಳೀಯರು ಈ ನಾಮಕರಣಕ್ಕೆ ಕಾರಣವೆಂದರೆ ಅದರ ಜಾಗ ಮತ್ತು ದಟ್ಟ ಕಾಡುಗಳ ಕಾರಣದಿಂದಾಗಿ ಸೂರ್ಯನ ಕಿರಣಗಳು ತುಂಬ ಕಡಿಮೆ ಇದ್ದಿತ್ತು) ಕ್ರಮೇಣ ನೆಡಲಾಗುತ್ತಿತ್ತು ಮತ್ತು ನೆಚ್ಚಿನ ತಾಣಗಳು ಸರೋವರದ ತಲೆಯಿಂದ ಹಿಂದಕ್ಕೆ [[ಚೀನಿ ಜನರ ಗಣರಾಜ್ಯ|ಚೀನಾ]] ಮತ್ತು ಡಿಯೋಪಟ್ಟಾ (ಒಂಟೆಯ ಹಂಪ್) ಮೂಲದೆಡೆಗೆ ಚಾಚಿಕೊಂಡಿರುವ ಅರಣ್ಯ ಭೂಮಿಯ ಪ್ರದೇಶದಲ್ಲಿವೆ . ವೈಲ್ಡರ್ನೆಸ್ನಲ್ಲಿರುವ ಸೇಂಟ್ ಜಾನ್ (1846) ಚರ್ಚ್ ನೈನಿತಾಲ್ನ ಆರಂಭಿಕ ಕಟ್ಟಡಗಳಲ್ಲಿ ಒಂದಾಗಿದೆ, ನಂತರ ಬೆಲ್ವೆಡೆರೆ, ಅಲ್ಮಾ ಲಾಡ್ಜ್, ಅಶ್ಡೇಲ್ ಕಾಟೇಜ್ (1860). . . " ಶೀಘ್ರದಲ್ಲೇ, ಈ ಪಟ್ಟಣವು ಬ್ರಿಟಿಷ್ ಸೈನಿಕರು ಮತ್ತು ವಸಾಹತುಶಾಹಿ ಅಧಿಕಾರಿಗಳು ಮತ್ತು ಅವರ ಕುಟುಂಬಗಳು ಬಯಲು ಸೀಮೆಯ ಸೆಕೆಯಿಂದ ಪಾರಾಗಲು ಪ್ರಯತ್ನಿಸುತ್ತಿರುವ ಆರೋಗ್ಯ ರೆಸಾರ್ಟ್ ಆಗಿ ಮಾರ್ಪಟ್ಟಿತು. ನಂತರ, ಈ ಪಟ್ಟಣವು [[ಯುನೈಟೆಡ್ ಪ್ರಾವಿನ್ಸ್ ಆಫ್ ಆಗ್ರಾ ಅಂಡ್ ಔಧ್|ಯುನೈಟೆಡ್ ಪ್ರಾಂತ್ಯಗಳ]] ರಾಜ್ಯಪಾಲರ ಬೇಸಿಗೆ ನಿವಾಸವಾಯಿತು.
Line ೧೩೬ ⟶ ೧೦೮:
=== ಜಾಮಾ ಮಸೀದಿ ===
ನೈನಿತಾಲ್ನ ಜಾಮಾ ಮಸೀದಿ ನೈನಿತಾಲ್ನ ಮಲ್ಲಿಟಲ್ ಪ್ರದೇಶದಲ್ಲಿದೆ, ಇದು ಮಸೀದಿಯಾಗಿದ್ದು, ಇದನ್ನು 1882 ರಲ್ಲಿ ಬ್ರಿಟಿಷ್ ಯುಗದಲ್ಲಿ ನೈನಿತಾಲ್ ಸುತ್ತಮುತ್ತಲಿನ ಮುಸ್ಲಿಮರಿಗಾಗಿ ನಿರ್ಮಿಸಲಾಯಿತು. ಮುಖ್ಯ ದ್ವಾರದ ಮೇಲೆ ಅರೇಬಿಕ್ ಶಾಸನಗಳನ್ನು ನೋಡಬಹುದು. ಅತ್ಯಂತ ಗಮನಾರ್ಹವಾದ ವೈಶಿಷ್ಟ್ಯವೆಂದರೆ ಮಿಹ್ರಾಬ್, ಅಲ್ಲಿ ಒಂದು ಗೂಡು ಮೆಕ್ಕಾ ಕಡೆಗೆ ದಿಕ್ಕನ್ನು ತೋರಿಸುತ್ತದೆ <ref>{{Cite web|url=https://bugyalvalley.com/uttarakhand-tourism/nainital/jama-masjid-nainital/|title=Jama Masjid Nainital|access-date=23 February 2020}}</ref>  <sup class="noprint Inline-Template" style="white-space:nowrap;">&#x5D;</sup> <ref>{{Cite news|url=https://theprint.in/india/jama-masjid-mecca-masjid-why-twitter-is-flooded-with-images-of-indias-stunning-mosques/322043/|title=Jama Masjid, Mecca Masjid — why Twitter is flooded with images of India's stunning mosques|last=Bedi|first=Aneesha|date=16 November 2019|work=ThePrint|access-date=24 February 2020}}</ref>
<sup class="noprint Inline-Template" data-ve-ignore="true" style="white-space:nowrap;">&#x5B; ''<nowiki><span title="The material near this tag may rely on an unreliable source. Spammy tourism link (February 2020)">ವಿಶ್ವಾಸಾರ್ಹವಲ್ಲದ ಮೂಲ?</span></nowiki>''</sup><sup class="noprint Inline-Template" data-ve-ignore="true" style="white-space:nowrap;">&#x5B; ''<nowiki><span title="The material near this tag may rely on an unreliable source. Spammy tourism link (February 2020)">ವಿಶ್ವಾಸಾರ್ಹವಲ್ಲದ ಮೂಲ?</span></nowiki>''</sup>
 
=== ನೈನಾ ದೇವಿ ದೇವಸ್ಥಾನ ===
Line ೨೦೨ ⟶ ೧೭೩:
</gallery>
 
== ಇವುಗಳನ್ನೂ ಸಹ ನೋಡಿ ==
* ನೈನಿತಾಲ್ನ ಸೇಂಟ್ ಜೋಸೆಫ್ ಕಾಲೇಜು
* ಸೇಂಟ್ ಮೇರಿಸ್ ಕಾನ್ವೆಂಟ್ ಪ್ರೌ School ಶಾಲೆ, ನೈನಿತಾಲ್
"https://kn.wikipedia.org/wiki/ನೈನಿತಾಲ್" ಇಂದ ಪಡೆಯಲ್ಪಟ್ಟಿದೆ